Pojem non-fungible token (NFT) nie je žiadnou novinkou, koncept bol známy už v roku 2014, no až súčasným populárnym spôsobom „nákupu a predaja” digitálnych statkov (niektorých vnímaných ako umelecké diela) za použitia technológie NFT sa tento pojem stal skutočne všadeprítomným.
Na úvod je potrebné uviesť, že mnohé skupiny vnímajú NFT z rôznych pohľadov a tak nazerajú aj na jeho použitie, možnosti a celkovú podstatu, z ktorej vyvodzujú jeho zmysel a definíciu. Najrozšírenejšie vnímanie je ako digitálne aktívum, ktoré reprezentuje objekty umenie, hudba, položky v hre a videá. Podľa nášho pohľadu ide o laicky veľavravné, ale nie úplne správne vymedzenie.
NFT je skráteným znením anglického výrazu „non-fungible token”, čo v preklade znamená „nezameniteľný/jedinečný token”. Token by sme mohli vnímať ako programovateľnú digitálnu jednotku hodnoty, ktorá je zaznamenaná v digitálnej knihe zápisov.[1] V prípade NFT ide pritom o token, ktorý sa nachádza konkrétne v databáze (knihe zápisov) Blockchain. Výhoda takejto databázy tkvie v možnosti jej členov vzájomne kontrolovať zápisy iných členov a zabezpečiť tak jej dôveryhodnosť a spoľahlivosť v nemeniteľnosti zápisov.
Mnoho ľudí nepozná rozdiel medzi kryptomenou a NFT, najmä na základe toho, že sa obe často spájajú s pojmami ako Bitcoin či Ethereum. Hlavný rozdiel je v tom, že kryptomeny sú zameniteľné, podobne ako peniaze v hmotnej podobe. Jedna jednotka kryptomeny (napr. Bitcoin) sa teda vždy hodnotou, ktorú „nosí”, rovná druhému Bitcoinu. Na rozdiel od kryptomien sú NFT nezameniteľné a každý z nich má digitálny podpis, ktorý nepovoľuje zámenu NFT. Presne na základe toho sa často využívajú v súvislosti s identifikáciou a označením pôvodu rôznych statkov. Praktické výhody NFT v právnom spore zaujímavo využilo napríklad Spojené kráľovstvo (Fabrizio D’Aloia proti spoločnostiam Binance Holdings, Poloniex, gate.io, OKX a Bitkub), keď v konaní pred súdom mohli sporové strany doručovať právne dokumenty prostredníctvom nezameniteľných tokenov alebo NFT.
Šírenie NFT vzal do úvahy už aj Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), ktorý vydal pokyn ako klasifikovať žiadosti o zápis ochranných známok Európskej únie súvisiace s virtuálnym tovarom. Podľa tohto pokynu:
-
virtuálne tovary patria do triedy 9 Niceského triedenia tovarov a služieb, pretože sa s nimi zaobchádza ako s digitálnym obsahom alebo obrázkami. Pojem virtuálny tovar však sám osebe podľa úradu nie je jasný a presný, preto ho treba bližšie špecifikovať uvedením obsahu, ku ktorému sa virtuálny tovar vzťahuje (napr. virtuálny tovar na stiahnutie, konkrétne virtuálne oblečenie);
-
12. vydanie Niceského triedenia tovarov a služieb bude v triede 9 obsahovať termín „digitálne súbory overené nezameniteľnými tokenmi na stiahnutie”. NFT sú považované za jedinečné digitálne certifikáty registrované v Blockchaine, ktoré overujú digitálne položky, ale sú odlišné od týchto digitálnych položiek.
Čo sa týka podstaty NFT, považujeme za potrebné uviesť, že časť verejnosti si zamieňa súbor informácií o nejakom statku so samotným statkom, prípadne ich (nesprávne) neoddeliteľne spája a vníma v jednote. Túto problematiku riešila aj Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), pričom poukázala na to, že väčšina tokenov je súborom metaúdajov (zjednodušene údajov o údajoch), ktorý bol zakódovaný k nejakému statku. Pre lepšiu predstavu možno zjednodušujúco uviesť, že NFT vzťahujúce sa na nejaký obraz (nie nevyhnutne umelecké dielo, ale o tom viac v pokračovaní tohto článku) identifikuje vzťah k tomuto obrazu tak, ako by mal pri fyzickom obraze certifikát pravosti potvrdzovať pôvod a históriu konkrétneho obrazu ako umeleckého diela.
Vnímajúc popularitu NFT sú tieto v súčasnosti spájané najmä s obrazovými alebo zvukovo-obrazovými záznamami, ktoré môžu, no nemusia byť pokryté ochranou autorského práva. Napriek tomu sa čoraz viac začína NFT s autorským právom spájať, a to najmä z dôvodu, že veľa statkov, s ktorými sa obchoduje v súvislosti s NFT, sú ako umelecké diela v právnom význame ustanoveniami autorského práva.
Niet pochýb o tom, že NFT je v súčasnej dobe veľmi populárnou technológiou podporujúcou duševnú tvorivú činnosť obrovského množstva ľudí. Nárast jej popularity je spojený najmä s trhoviskami ako OpenSea, NiftyGateway, Rarible, AtomicMarket a podobne, ktoré množstvu ľudí poskytujú možnosť mať príjem zo svojej činnosti bez potreby fyzicky vystavovať výsledky svojej tvorby po celom svete s cieľom predať ich fyzické nosiče. Trh s NFT mal v roku 2021 hodnotu 41 miliárd amerických dolárov, čo je suma, ktorá sa blíži celkovej hodnote celého globálneho trhu s výtvarným umením.[2]
Avšak, všimli sme si, že mnohokrát je NFT užívateľmi uvedených trhovísk a celkovo verejnosťou nepochopené. Jeho potenciálne využitie je prehliadané, jeho podstata neoddeliteľne spájaná s nejakým statkom, ku ktorému sa viaže a ľudia sú (častokrát nesprávne) presvedčení, že na trhovisku nadobúdajú samotný statok. Často teda chýba povedomie o tom, čo vlastne dostávajú výmenou za ich plnenie. Inými slovami, ľudia pri NFT často ani nevedia za čo platia.
Je potrebné varovať, že účastník trhoviska vôbec nemusí nadobudnúť práva k obrázku, prípadne práva k umeleckému dielu, ak tento obrázok spĺňa podmienky ochrany podľa autorského práva. V skutočnosti totiž účastník trhoviska môže nadobudnúť iba metaúdaje spojené s daným umeleckým dielom. Rozsahu práv účastníkov trhoviska, licenčným podmienkam a iným aspektom „kúpy digitálneho umenia” ale budeme venovať priestor v pokračovaní tohto článku.
V tejto chvíli zostáva konštatovať, že na NFT existujú rôzne názory, no jej popularitu a potenciál nemožno spochybňovať a NFT bude v budúcnosti ovplyvňovať čoraz širšie spektrum bežného života.
LEXANTE s.r.o.
JUDr. Matúš Červený
