Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa so svojou ústavnou sťažnosťou obrátil sťažovateľ, ktorý bol úspešný v konaní na okresnom súde, čím mu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách nespochybnil ani jeden z piatich úkonov právnej služby, ktoré sťažovateľovi poskytol jeho advokát. Napriek tomu mu však nepriznal náhradu za cestovné a náhradu za stratu času. Jedinou okolnosťou, ktorá ho viedla k záveru o neúčelnosti a nehospodárnosti časti trov konania, bola skutočnosť, že sídlo advokáta je vzdialené niekoľko desiatok kilometrov od jeho sídla.
Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP”) definuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Čo tvorí náhradu trov konania pri zastúpení strany advokátom, určuje vyhláška, podľa ktorej advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného a stratu času.
Neúčelnosť a nehospodárnosť rozhodnutia sťažovateľa nemožno vyvodiť len z toho, že sťažovateľ sa dal zastúpiť advokátom z vedľajšieho, niekoľko desiatok kilometrov vzdialeného okresného mesta. Strana sporu má právo zvoliť si advokáta na základe vlastnej úvahy a náhrada cestovného a straty času tvorí len jednu zo zložiek náhrady trov právneho zastúpenia.
Výklad § 251 CSP, tak ako ho interpretoval okresný súd v napadnutom uznesení, je zjavne nesprávny. Ústavný súd preto napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Úplné znenie nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 225/2023 z 15. júna 2023 je zverejnené na webovom sídle ústavného súdu.
zdroj: tlačová správa Ústavného súdu SR
