Civilná mediácia, v podmienkach Slovenskej republiky upravená zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii, sa vyznačuje nielen dobrovoľnosťou, ale zároveň potrebou zhodnotenia vhodnosti prípadov medzinárodných únosov detí rodičmi[1] pre tento typ alternatívneho riešenia.
S ohľadom na možný prienik týchto prípadov do trestného práva dáva k vhodnosti mediácie výpočet príručka[2] osvedčených postupov Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.
Príručka podporuje osvedčené postupy v oblasti mediácie a v oblasti iných procesov s cieľom dospieť k dohodnutým riešeniam medzinárodných rodinných sporov týkajúcich sa detí, ktoré patria do rozsahu Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haagsky dohovor o únosoch detí)
Ide o piatu príručku vypracovanú na podporu vykonávania Haagskeho dohovoru o únosoch detí. Nejde pritom o záväzné postupy pre zmluvné štáty dohovoru, uvedené odporúčania majú čisto poradný charakter.
Príručka je systematicky členená:
Kapitola 1 – všeobecný prehľad výhod a rizík mediácie v rámci medzinárodných rodinných sporov
Kapitola 2 – výzvy mediácie v rámci prípadov medzinárodných únosov detí rodičmi v rozsahu Haagskeho dohovoru o únosoch detí
Kapitola 3 – osobitná kvalifikácia mediátora potrebná na mediáciu medzinárodných únosov detí rodičmi
Kapitola 4 až 13 – proces mediácie v rámci prípadov medzinárodných únosov detí rodičmi v chronologickom poradí
Kapitola 14 – preventívna funkcia mediácie s cieľom zabrániť únosom detí
Kapitola 15 – mediácia v rámci snahy o plnenie dohodnutých riešení
Kapitola 16 – mediácia v prípadoch mimo rámca Haagskeho dohovoru o únosoch detí
Oficiálne verzie príručky v anglickom, francúzskom a španielskom jazyku, ako aj jej preklady, vrátane slovenského jazyka, sú dostupné na oficiálnom webovom sídle Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného:
https://www.hcch.net/en/publications-and-studies/details4/?pid=6475&dtid=52
autor: JUDr. Martin Biskupič, mediátor
