Na Slovensku pracuje počas sviatkov tisíce ľudí. Existujú totiž profesie, pri ktorých ľudia musia prísť do práce aj cez sviatky, aby nám mnohokrát zabezpečili služby, ktoré považujeme za samozrejmosť. Záchranné zložky ako zdravotníci, hasiči či policajti musia byť neustále v strehu pre prípad potreby zásahu. Rovnako aj armáda musí byť pripravená pre prípad prírodnej katastrofy, veľkej nehody či vojnového konfliktu. Doma nemôžu byť cez sviatky ani mnohí pracovníci čerpacích staníc či strážnici budov a objektov. Verejná preprava sa cez sviatky tiež nezastaví, preto aj vodiči autobusov a pracovníci železníc musia tráviť toto obdobie v práci. Havarijné služby plynu, vody a elektriny musia byť takisto v strehu, pre prípad výpadku distribučných sietí.
Kedy môže a kedy nesmie zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu vo sviatok ?
Štátnymi sviatkami na Slovensku sú 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky), 5. júl (Sviatok sv. Cyrila a Metoda), 29. august (Výročie Slovenského národného povstania), 1. september (Deň Ústavy SR), 1. november (Sviatok všetkých svätých) a 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu). Ostatné sviatky sa v zmysle zákona nazývajú dňami pracovného pokoja a sú nimi 1. január (Zjavenie Pána), Veľký piatok (v roku 2021 ním bude 2. apríl), Veľkonočný pondelok (v roku 2021 ním bude 5. apríl), 1. máj (Sviatok práce), 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom), 15. september (Sedembolestná Panna Mária), 1. november (Sviatok všetkých svätých), 24. december (Štedrý deň), 25. december (Prvý sviatok vianočný) a 26. december (Druhý sviatok vianočný).
Cez sviatok môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu iba výnimočne. Aby mohol zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu cez sviatok, je potrebná nevyhnutnosť tejto práce a jej prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Zákonník práce stanovuje, ktoré práce sa považujú za nevyhnutné. Sú nimi napríklad naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, či naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe.
Čo sa týka tzv. maloobchodného predaja, ten je od 1. júna 2017 počas vyššie uvedených sviatkov zakázaný (v prípade 24. decembra platí zákaz po 12:00 hod.). Maloobchodným predajom je práca, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane súvisiacich prác (súvisiacimi prácami sa rozumie napríklad dokladanie tovaru). Zákazu maloobchodného predaja počas sviatku nepodliehajú špeciálne druhy prevádzok, a to: čerpacie stanice s palivami a mrazivami, lekárne, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy (vlakové a autobusové stanice) a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov a suvenírov. Zákaz maloobchodného predaja sa neuplatní v prevádzkach vedených samostatne zárobkovo činnými osobami, v ktorých nepracujú žiadni zamestnanci. To znamená, že pokiaľ aj v prevádzke, v ktorej obvykle pracujú napríklad traja zamestnanci, bude počas sviatkov zabezpečovať predaj len majiteľ prevádzky (SZČO), takáto prevádzka potom môže byť počas sviatkov otvorená aj napriek tomu, že ide o maloobchod.
Aká mzda prináleží zamestnancovi za prácu počas sviatku ?
Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi nielen dosiahnutá mzda, ale aj mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ však môže namiesto mzdového zvýhodnenia poskytnúť zamestnancovi po dohode s ním náhradné voľno s náhradou mzdy. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tomto prípade zamestnanec stráca nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, čo znamená, že za dobu práce vo sviatok zamestnancovi v takomto prípade prislúcha len mzda bez mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok. Dohoda o čerpaní náhradného voľna nevylučuje jeho čerpanie len za časť práce vo sviatok. V takom prípade za zvyšnú časť práce vo sviatok, za ktorú zamestnanec nečerpal náhradné voľno, musí dostať príslušné mzdové zvýhodnenie. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno do troch kalendárnych mesiacov od výkonu práce vo sviatok, zamestnancovi sa v takomto prípade obnoví nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok vo výške, v akej by mu inak bolo vyplatené, ak by nedošlo k dohode o čerpaní náhradného voľna.
Ako bude zamestnanec odmenený za prácu vo sviatok, ak v rámci nej vykoná aj prácu nadčas ? Čo v prípade, ak sviatok pripadne na víkend ?
Ak zamestnanec pracuje vo sviatok a súčasne ide aj o prácu nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nielen za prácu vo sviatok, ale aj za prácu nadčas – a to vo výške 25 % priemerného zárobku (pri rizikových prácach 35 %). Obdobne to bude platiť aj ak sviatok pripadne napríklad na sobotu. Zamestnancovi v takomto prípade bude patriť mzdové zvýhodnenie nielen za prácu vo sviatok, ale aj za prácu v sobotu, ktoré je najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy (za prácu v nedeľu je to najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy).
Akú odmenu dostane zamestnanec za prácu vo sviatok, ak tento deň pripadne na nočnú zmenu ?
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22:00 hod. a 6:00 hod. (tzv. nočná zmena). Za prácu v tomto časovom intervale patrí zamestnancovi v zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce okrem dosiahnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu vo výške najmenej 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu vo výške najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
V zmysle § 95 Zákonníka práce sa na pracoviskách s nočnými zmenami začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku. To znamená, že začiatok dňa sviatku sa nepočíta od nultej hodiny dňa sviatku, ale až od hodiny zodpovedajúcej nástupu pracovnej zmeny, ktorá nastupuje ako prvá ranná zmena v deň sviatku a končí nočnou zmenou. Inak povedané, zamestnancovi vzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak nastúpil na prvú ranná zmenu v deň sviatku, ako aj ak nastúpil na nasledujúce zmeny v deň sviatku (poobednú a nočnú). Avšak zamestnancovi, ktorý nastúpil na nočnú zmenu v deň predchádzajúci sviatku, nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nevzniká, hoci väčšinu času svojej zmeny odpracoval v deň sviatku. Rozhodujúci je teda okamih nástupu na príslušnú zmenu, ktorý musí nastať v deň sviatku.
Príklad: Zamestnanci čerpacej stanice pracujú v troch zmenách (ranná zmena od 6:00 hod. do 14:00 hod., poobedná zmena od 14:00 hod. do 22:00 hod. a nočná zmena od 22:00 hod. do 6:00 hod.). V deň sviatku, ktorý je zároveň nedeľou, nastúpi do práce prvá ranná zmena, vystrieda ju poobedná a tú vystrieda nočná zmena. Zamestnanci všetkých troch zmien majú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a zamestnanci nočnej zmeny majú nárok aj na mzdové zvýhodnenie za prácu v noci. Čo sa však týka zamestnancov, ktorí nastúpili do práce na nočnú zmenu o 22:00 hod. v deň prechádzajúci sviatku, títo aj napriek tomu, že väčšinu času svojej zmeny odpracovali v deň sviatku, nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nemajú. Majú nárok len na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a za nočnú prácu.
Práca počas sviatkov má svoje podmienky a obmedzenia. Odmenou zamestnanca za prácu vo sviatok je mzdové zvýhodnenie, na ktoré má v zmysle zákona nárok a ktoré pri súbehu s iným mzdovým zvýhodnením alebo aj viacerými mzdovými zvýhodneniami, môže zamestnancovi napokon priniesť na výplatnej páske peknú sumu za dni odpracované počas sviatkov.
