„Čierne stavby“ sú už trestným činom

Na odstránenie takejto stavby sa vyžaduje, aby bola v rozpore s verejným záujmom, a preto vďaka takýmto vzťahom môže dochádzať, že interpretácia tejto zákonnej podmienky je možno extenzívnejšia ako mal zákonodarca namysli.

S účinnosťou  od 1.septembra 2011 bola do zákona č. 300/2005 Z.z., Trestný zákon v platnom a účinnom znení (ďalej iba „Trestný zákon”) zavedená nová skutková podstata trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby. Tento trestný čin predstavuje reakciu na doterajší pomerne nedostatočný a neúčinný mechanizmus administratívnych sankcií za uskutočňovanie tzv. „čiernych stavieb“, tj. stavieb bez stavebného povolenia. Takéto nedodržiavanie zákona teda už nadobudlo trestnoprávnu reflexiu.

Skutková podstata tohto trestného činu vyžaduje, aby sa jednalo o stavby, ktoré podliehajú povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v platnom a účinnom znení (ďalej iba ”Stavebný zákon”), a teda nejedná sa o drobné a jednoduché stavby. Páchateľ tohto trestného činu môže byť potrestaný odňatím slobody až na dva roky, v osobitných prípadoch až na 5 rokov. Podmienkou trestnoprávnej zodpovednosti je skutočnosť, že uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia musí spôsobiť vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmov vlastníka pozemku alebo viacerých osôb. Táto vážnosť ujmy bude musieť byť vykladaná individuálne pre každý prípad, pričom pôjde najmä o ujmu ako poškodenie majetkových alebo osobnostných práv alebo oprávnených záujmov. Môže byť položená otázka prečo každé úmyselné porušenie Stavebného zákona; postavenie stavby bez platného stavebného povolenia nie je a priori naplnením skutkovej podstaty trestného činu? Nie je toto ustanovenie Trestného zákona iba pro forma bez potrebných ostrých zubov v praxi?

Vzhľadom na to, že v praxi dochádza taktiež k častému nedodržiavaniu rozhodnutí stavebných úradov o zastavení stavebných prác, takéto nerešpektovanie je od 1.septembra 2011 postihnuteľné už ako trestný čin, a to tak, že sa rozšírila skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo uskutočňovaniach stavieb. Toto neplatí v prípade drobných a jednoduchých stavieb. Novela Trestného zákona v tomto prípade reaguje opätovne na nedostačujúci administratívny postih, ktorý neplní svoju sankčnú funkciu dostatočne, preto aj nerešpektovanie právoplatného stavebného povolenia nadobúda trestnoprávnu reflexiu a páchateľ môže byť potrestaný trestom odňatia slobody až na dva roky.

Ostáva nám teda iba dúfať, že predmetné trestnoprávne ustanovenia nájdu svoju aplikovateľnosť v praxi minimálne odradením niektorých stavebníkov od porušovania predpisov Stavebného zákona.