Lex atentát, bezpečnostný zákon prijatý po atentáte na premiéra, pred Ústavným súdom neobstál celý. Súd 4. novembra 2026 rozhodol, že časť úpravy, ktorá obci umožnila zakázať verejné zhromaždenie pre „obmedzenia spojené s jeho konaním“, je v nesúlade s ústavou aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv.
Rozhodnutie sa dotýka každého, kto chce zvolať protest, pochod či pietnu spomienku. Obec dostala pri posudzovaní oznámeného zhromaždenia užší priestor povedať nie, než jej dával pôvodný text. Ostatné časti napadnutej úpravy zostávajú v platnosti — vo zvyšku súd návrh zamietol.
Čo je lex atentát
Pod skratkou lex atentát sa myslí zákon č. 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Národná rada ho schválila 27. júna 2024 ako reakciu na atentát na predsedu vlády. Zákon zasiahol do viacerých predpisov naraz.
Okrem iného novelizoval zákon o zhromažďovacom práve (č. 84/1990 Zb.) a rozšíril dôvody, pre ktoré obec môže oznámené zhromaždenie zakázať alebo mu určiť podmienky. Zhromaždenie sa pritom vopred iba oznamuje, nepovoľuje sa — obec môže zasiahnuť len zo zákonom vymedzených dôvodov. Práve jeden z nových dôvodov teraz pred Ústavným súdom padol.
Čo súd označil za protiústavné
Úpravu napadla skupina 33 opozičných poslancov, zastúpená poslankyňou Luciou Plavákovou. Argumentovala, že lex atentát neprimerane zasahuje do slobody prejavu a práva pokojne sa zhromažďovať. Ústavný súd im vyhovel sčasti.
Za protiústavnú označil časť ustanovenia v slovách „obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä“. Práve slovo „najmä” robilo z vymenovaných dôvodov – zásahov do súkromia, pokojného užívania obydlia, dopravy či zásobovania – len príklady, takže obec mohla zhromaždenie zakázať aj pre iné, zákonom nepomenované obmedzenia. Tieto štyri dôvody v zákone zostávajú, ich zoznam je však po rozhodnutí súdu uzavretý. Súd zároveň skonštatoval rozpor aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv, ktorý slobodu zhromažďovania chráni v článku 11.
Prečo to súdu prekážalo
Pokojne sa zhromažďovať je ústavné právo (čl. 28 Ústavy) a chráni ho aj Európsky dohovor. Obmedziť ho možno len zo zákonných dôvodov a len v nevyhnutnej miere — to je ústavná poistka proti svojvôli úradu.
Odôvodnenie nálezu zatiaľ nie je zverejnené, z výroku však vyplýva, že problémom bola šírka a neurčitosť formulácie. Slovo „najmä“ znamená, že dôvody na zákaz boli vymenované len príkladmo a obec ich mohla vykladať voľne. Taký veľký priestor na úvahu je pri zásahu do základného práva neprípustný — hrozí, že sa zákaz použije aj tam, kde na obmedzenie zhromaždenia nie je skutočný a dostatočne vážny dôvod.
- Zákon č. 166/2024 Z. z., schválený 27. júna 2024.
- Novelizoval zákon o zhromažďovacom práve č. 84/1990 Zb.
- Ústavný súd rozhodol 4. novembra 2026 na neverejnom zasadnutí pléna.
- Návrh podala skupina 33 opozičných poslancov, vo zvyšku ho súd zamietol.
Čo to znamená pre organizátorov
V praxi obec nemôže oprieť zákaz zhromaždenia len o všeobecné „obmedzenia spojené s jeho konaním“. Ak chce zhromaždenie zakázať, musí sa oprieť o konkrétny, presne vymedzený zákonný dôvod, nie o pružnú formulku.
Pre organizátorov protestov a verejných podujatí to znamená silnejšiu ochranu. Oznamovaciu povinnosť voči obci ani ostatné pravidlá zvolávania zhromaždenia rozhodnutie nemení — mení sa len to, kedy obec smie oznámené zhromaždenie zakázať. Klasické zákonné dôvody, napríklad keď sa dve zhromaždenia prekrývajú na tom istom mieste a v tom istom čase, obci zostávajú.
Odkedy zmena platí
Nález Ústavného súdu nadobúda právne účinky až dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov – dovtedy je napadnuté ustanovenie účinné. Vyhlásením nálezu stráca dotknutá časť účinnosť.
Národná rada má potom šesť mesiacov od vyhlásenia nálezu uviesť úpravu do súladu s ústavou. Ak to nestihne, ustanovenie stráca platnosť úplne. Zvyšok zákona lex atentát zostáva nedotknutý a účinný ďalej.
