Kajúcnici — spolupracujúci obvinení, ktorí za svoju výpoveď proti ostatným páchateľom získajú miernejší postih — budú môcť pred súdom vypovedať aj naďalej. Ústavný súd SR 21. októbra 2026 rozhodol, že časť novely Trestného poriadku, ktorá mala ich výpovede obmedziť, nie je v súlade s ústavou.
Spornú úpravu schválil parlament v decembri 2025. Na Ústavný súd ju napadla skupina 51 opozičných poslancov, generálny prokurátor Maroš Žilinka aj Špecializovaný trestný súd. Súd účinnosť pravidla pozastavil už vo februári 2026 a teraz o ňom rozhodol s konečnou platnosťou.
Čo mala novela o kajúcnikoch zmeniť
Podľa schváleného ustanovenia by nebolo možné použiť ako dôkaz výpoveď spolupracujúceho obvineného, ktorý za spoluprácu získal určité výhody, ak by nevypovedal pravdivo alebo zamlčal podstatné skutočnosti — a to v ktorejkoľvek trestnej veci, nielen vo svojej vlastnej.
V praxi by to znamenalo, že jediná nepravda alebo zamlčanie v hociktorom konaní by mohli znehodnotiť výpoveď kajúcnika aj v úplne iných kauzách. Kritici upozorňovali, že by to skomplikovalo najmä stíhanie korupcie a organizovanej trestnej činnosti, kde býva výpoveď spolupracujúceho obvineného často kľúčovým dôkazom.
Prečo parlament pravidlo prijal
Zástancovia úpravy argumentovali, že inštitút kajúcnika sa dá zneužiť. Ak svedok dostane za spoluprácu výhody, môže mať motiváciu hovoriť to, čo sa od neho očakáva — a odsúdenie potom stojí na nespoľahlivej výpovedi. Prísnejšie pravidlo malo takéto riziko obmedziť.
Odporcovia naopak varovali, že úprava zasiahne aj prebiehajúce kauzy a oslabí boj proti závažnej kriminalite. Práve tento spor napokon skončil na Ústavnom súde.
Prečo ju súd označil za protiústavnú
Ústavný súd videl problém najmä vo vzťahu k samotným spolupracujúcim osobám. Prísne pravidlo mohlo ohroziť ich ústavou garantované právo na obhajobu a zasiahnuť aj do práv poškodených v už prebiehajúcich konaniach.
Súd preto vyslovil nesúlad napadnutej časti s ústavou. Zvyšok námietok navrhovateľov odmietol — protiústavná je teda spomínaná časť novely, nie celá úprava.
- Napadnutá časť novely Trestného poriadku o kajúcnikoch nie je v súlade s ústavou.
- Úpravu napadlo 51 opozičných poslancov, generálny prokurátor a Špecializovaný trestný súd.
- Účinnosť pravidla súd pozastavil už vo februári 2026.
- Výpovede kajúcnikov zostávajú pred súdmi použiteľným dôkazom.
Čo to znamená v praxi
Keďže Ústavný súd účinnosť spornej časti pozastavil už vo februári, pravidlo sa v súdnych sieňach reálne nezačalo uplatňovať. Októbrový nález tento stav potvrdil natrvalo.
Výpovede kajúcnikov tak zostávajú použiteľným dôkazom. Neznamená to, že im súd musí automaticky veriť — ich vierohodnosť naďalej posudzuje v každom prípade osobitne a spolu s ostatnými dôkazmi.
Čo bude ďalej
Ak by chcel zákonodarca výpovede kajúcnikov v budúcnosti opäť upraviť, musel by to urobiť spôsobom, ktorý rešpektuje závery Ústavného súdu — teda bez zásahu do práva na obhajobu a do prebiehajúcich konaní.
Pre bežné trestné konania sa zatiaľ nič nemení. Súdy pokračujú podľa doterajšej praxe, v ktorej je výpoveď spolupracujúceho obvineného prípustná, no vždy ju treba posúdiť kriticky a v spojení s ďalšími dôkazmi.
Rozhodnutie Ústavného súdu je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať. Spor o podobu pravidiel pre kajúcnikov sa tak po takmer roku uzavrel — a to v prospech ich doterajšieho postavenia v trestnom konaní.
Kto je kajúcnik a prečo je sporný
Kajúcnik, odborne spolupracujúci obvinený, je páchateľ, ktorý sa prizná a usvedčí ostatných výmenou za miernejší trest alebo za zastavenie stíhania. Jeho výpoveď býva v kauzách korupcie či organizovaného zločinu kľúčová — a zároveň spochybňovaná, lebo svedok má na jej obsahu vlastný záujem.
O tom, do akej miery môže byť výpoveď kajúcnika podkladom pre odsúdenie, písali Právne Noviny už skôr. Práve okolo tejto otázky sa viedol aj spor o novelu, ktorú teraz Ústavný súd posúdil.
