Na zmluve stojí „poskytovanie služieb”. V praxi má živnostník nadriadeného, každý deň dostáva úlohy a raz mesačne fakturuje takmer rovnakú sumu. Pre inšpektorát práce ani pre súdy nerozhoduje názov zmluvy, ale to, ako práca naozaj prebieha. Vysvetľujeme, podľa čoho sa skrytý pracovný pomer spozná, čo hrozí obom stranám a čo si skontrolovať.
Týka sa to vás? Varovné signály skrytého pracovného pomeru
Pozornejší by ste mali byť, ak sa vo vašej spolupráci objavuje niečo z tohto:
- Objednávateľ neurčuje len to, čo treba urobiť, ale aj ako a v akom poradí.
- Živnostník si musí neprítomnosť vopred nahlásiť a nechať schváliť.
- Používa firemný e-mail, vizitku s pozíciou alebo figuruje v organizačnej štruktúre objednávateľa.
- Dostáva mesačný paušál bez ohľadu na to, čo odovzdal.
- Nemôže za seba poslať niekoho iného.
- Pracuje nástrojmi objednávateľa a iných klientov nemá.
Žiadny z týchto signálov sám osebe automaticky neznamená skrytý pracovný pomer. Najväčšiu váhu má prvý, teda otázka, kto riadi priebeh práce. Ak ich vidíte viac naraz, oplatí sa vzťah preveriť.
Kedy ide o závislú prácu
Zákonník práce v § 1 ods. 2 opisuje závislú prácu štyrmi znakmi. Ide o prácu, pri ktorej:
- vám niekto šéfuje a ste voči nemu v podriadenom postavení,
- prácu musíte vykonať osobne,
- pracujete podľa jeho pokynov,
- navonok vystupujete v jeho mene.
Takúto prácu možno vykonávať len v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na obchodnú ani občiansku zmluvu ju vykonávať nemožno (§ 1 ods. 3 Zákonníka práce). Zmluva o dielo, mandátna zmluva ani zmluva o poskytovaní služieb na tom nič nezmenia.
V praxi sa tomu hovorí švarcsystém, zákon tento pojem nepozná. Ak firma, iná právnická osoba alebo podnikateľ využíva závislú prácu človeka bez pracovnoprávneho vzťahu, ide o nelegálne zamestnávanie. Pre človeka, ktorý takto pracuje, je to nelegálna práca [§ 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní].
Čo sa zmenilo v roku 2026
Zákon č. 261/2025 Z. z. od 1. januára 2026 vypustil z definície znak výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Argument „živnostník si robí, kedy chce” tak už nemá oporu v zákone. Súdy ho oslabili už skôr. Najvyšší súd SR súhlasil s tým, že nedohodnutú odmenu alebo pracovný čas treba posúdiť ako obchádzanie zákona, nie ako dôkaz, že o závislú prácu nejde (rozsudok z 28. marca 2018, sp. zn. 5Asan/7/2017).
Podľa nášho názoru však pracovný čas význam nestratil. Stále pomáha zistiť, kto komu šéfuje. Súdny dvor EÚ uvádza voľnosť zvoliť si čas, miesto a obsah práce medzi okolnosťami, podľa ktorých sa posudzuje, či človek pracuje pod vedením iného (rozsudok zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten Informatie en Media, C-413/13). Rozsudok sa týkal súťažného práva, pri výklade slovenskej úpravy je preto len pomôckou.
Naopak, pevný termín odovzdania zákazky z dodávateľa zamestnanca neurobí. Najvyšší súd SR uviedol, že pri obchodnej alebo občianskej zmluve treba zmluve prispôsobiť aj skutočný priebeh práce, napríklad tak, že sa neurčuje pracovný čas, ale termín dodania. Dodal, že ani to neplatí absolútne (rozsudok z 25. marca 2015, sp. zn. 10Sžso/16/2014).
Ako rozhodujú inšpektorát a súdy
Kontrolu vykonáva inšpektorát práce (§ 5 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Základné zásady zhrnul Najvyšší súd SR s odkazom na odbornú literatúru v rozsudku sp. zn. 10Sžso/16/2014:
- Zmluva sa posudzuje podľa obsahu, nie podľa názvu.
- Znaky môžu mať rôznu váhu. Najdôležitejší je vzťah nadriadenosti a podriadenosti.
- Nedohodnutá odmena alebo pracovný čas sú obchádzaním zákona, nie dôkazom, že nejde o závislú prácu.
- Rozhoduje celková situácia v konkrétnom prípade a skutočné správanie strán má prednosť pred textom zmluvy.
Podľa týchto zásad Najvyšší súd SR v rozsudku z 31. januára 2019, sp. zn. 2Sžo/70/2016, dospel k záveru, že zmluvy o dielo so štyrmi pomocnými robotníkmi nemali znaky zmluvy o dielo a pôsobili ako uzavreté len naoko. Robotníci nerozhodovali o tom, ako práca prebieha, a boli od spoločnosti finančne závislí. Súd dodal, že pri závislej práci neplatí úplná zmluvná voľnosť a zákon núti strany uzavrieť pracovnoprávny vzťah aj vtedy, keď ho nechcú.
Ak ide o zmluvu uzavretú len naoko, platí podľa Najvyššieho súdu SR zakrytá pracovná zmluva alebo dohoda (rozsudok z 28. júla 2022, sp. zn. 2Cdo/323/2020). Občiansky zákonník to viaže na podmienku, že zakrytý úkon zodpovedá vôli strán a má všetky potrebné náležitosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce). Pre pokutu za nelegálne zamestnávanie to podľa nášho názoru podstatné nie je. Inšpektorátu stačí preukázať znaky závislej práce, nemusí dokazovať, že strany chceli uzavrieť pracovnú zmluvu.
