Register partnerov verejného sektora (RPVS) sa za roky svojej existencie etabloval ako jeden z najdôležitejších nástrojov transparentnosti na Slovensku. Jeho primárnym cieľom je odhaliť, kto reálne stojí za spoločnosťami obchodujúcimi so štátom. Kým konečný užívateľ výhod (KUV), resp. jeho identifikácia pri jednoduchých vlastníckych štruktúrach nespôsobuje väčšie problémy, skutočnou výzvou pre prax sú komplexné holdingové štruktúry, nepriame podiely a najmä situácie, kde viaceré osoby konajú v zhode. Práve nesprávne posúdenie spoločného postupu patrí medzi najčastejšie chyby, ktoré môžu viesť k závažným sankciám.
Základný právny rámec: Kto je konečným užívateľom výhod?
Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (Zákon o RPVS) pri definícii KUV odkazuje na Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (Zákon o AML). Podľa § 6a ods. 1 Zákona o AML je konečným užívateľom výhod každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu a v konečnom dôsledku má prospech z jej činnosti. Zákon stanovuje niekoľko kritérií, pričom najznámejším je priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach alebo na základnom imaní vo výške aspoň 25 %.
Tu sa však práca oprávnenej osoby (najčastejšie advokáta či notára) nekončí. Kľúčovým a v praxi často podceňovaným je ustanovenie § 6a ods. 3 Zákona o AML, ktoré hovorí:
Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.
Toto ustanovenie núti oprávnenú osobu prestať byť len pasívnym pozorovateľom a aktívne skúmať vzťahy medzi jednotlivými vlastníkmi.
Zákon pritom nestavia na jedinom koncepte — rozlišuje dve situácie, ktoré vyzerajú podobne, avšak v praxi sa výrazne líšia.
Prvá je konanie v zhode – klasická situácia, keď niekoľko osôb koordinovane postupuje tak, že spoločne dosahujú rozhodujúci vplyv na spoločnosť — hoci každá z nich by sama o sebe pod prah konečného užívateľa výhod nespadala.
Druhá je konanie spoločným postupom – tu zákon ide ešte ďalej. Nestačí sledovať, či niekto náhodou „ťahá za jeden povraz“ — zákon zachytáva aj formalizované dohody a zmluvy, na základe ktorých si viacero osôb rozdeľuje spoločné postavenie pri riadení alebo kontrole firmy. Ide o samostatný právny koncept s vlastnými podmienkami a vlastným dôkazným bremenom, ktorý nemožno zamieňať s konaním v zhode.
Prípadová štúdia č. 1: Rodinné prepojenie a spoločný vplyv
Ilustrujme si aplikáciu „konania v zhode” na praktickom príklade, ktorý vychádza z reálnej verifikácie pre zápis do RPVS. Partner verejného sektora, spoločnosť XY s.r.o., má zložitú vlastnícku štruktúru.
V jednej z vetiev boli ako konečný užívateľ výhod identifikovaní Ing. V. M. (nar. 1969) a Ing. V. M. (nar. 1992). Ich individuálne nepriame podiely v cieľovej spoločnosti, vypočítané cez akcionárske podiely v materskej spoločnosti YZ a.s., boli 15,68 % a 14,02 %.
- Oprávnená osoba by sa mohla uspokojiť s konštatovaním, že ani jeden z nich nedosahuje 25 % hranicu, a preto nie sú konečný užívateľ výhod.
- Oprávnená osoba však správne pristúpila k ich spoločnej identifikácii. Ako dôvod uviedla, že ide o blízke osoby (otec a syn) s rovnakým trvalým pobytom, ktoré navyše spoločne vlastnia dominantný 90 % podiel v spoločnosti YZ a.s. Tieto skutočnosti jednoznačne nasvedčujú koordinovanému výkonu vplyvu. Ich spoločný nepriamy podiel predstavuje 29,70 % (15,68 % + 14,02 %), čím ako skupina konajúca v zhode prekračujú 25 % prah. Obaja sa tak v zmysle § 6a ods. 3 Zákona o AML musia považovať za konečných užívateľov výhod.
Zákon vo vzťahu medzi blízkymi osobami prezumuje konanie spoločným postupom. Inými slovami, oprávnená osoba nemusí toto konanie dokazovať — naopak, ak by chcela záver o spoločnom postupe vyvrátiť, musela by preukázať opak.
Spoločný podnikateľský vplyv
Prípadová štúdia č. 2: Spoločný podnikateľský vplyv
V druhej vetve tej istej štruktúry boli identifikovaní M. K. a T. K. Ich nepriame podiely v spoločnosti XY s.r.o. boli 24,75 % a 8,25 %. Pán M. K. sa teda tesne nachádzal pod zákonnou hranicou.
Tu je však situácia právne odlišná od prvého prípadu. Títo dvaja páni nie sú blízkymi osobami v zákonnom zmysle — ide o obchodných partnerov. Zákon preto ich konanie spoločným postupom neprezumuje: dôkazné bremeno leží na oprávnenej osobe, ktorá musí aktívne preukázať, že skutočne konajú spoločne.
- Oprávnená osoba zistila, že obaja páni sú jedinými spoločníkmi (s podielmi 75 % a 25 %) a zároveň jedinými konateľmi spoločnosti SX s. r. o., prostredníctvom ktorej vykonávajú svoj vplyv. Skutočnosť, že spoločne dlhodobo podnikajú, riadia rovnakú spoločnosť a koordinujú jej chod, predstavuje dostatočný základ pre záver o konaní spoločným postupom. Ich spoločný nepriamy podiel v cieľovej spoločnosti je 33,00 % (24,75 % + 8,25 %), čím ako skupina opäť spĺňajú kritérium pre zápis do RPVS.
Konečný užívateľ výhod – zodpovednosť a judikatúra
Tieto príklady jasne ukazujú, že úloha advokáta ako oprávnenej osoby nie je len administratívna. Vyžaduje si hĺbkovú analýzu a schopnosť vidieť za čísla. Nesprávna alebo neúplná identifikácia KUV môže viesť nielen k uloženiu pokuty partnerovi verejného sektora, ale aj k výmazu z registra, čo mu znemožní uchádzať sa o verejné zákazky.
Hoci judikatúra v tejto oblasti je stále v procese formovania, súdy sa prikláňajú k materiálnemu, nie formálnemu chápaniu kontroly. Napríklad v konaniach týkajúcich sa neplatnosti zmlúv z dôvodu nezapísania KUV súdy skúmajú, či bol účel zákona – teda reálna transparentnosť – skutočne naplnený.
Záver
Identifikácia konečného užívateľa výhod pri konaní v zhode je komplexná disciplína, ktorá testuje odbornosť a dôslednosť oprávnených osôb. Právna prax sa nemôže obmedziť na mechanický výpočet podielov. Je nevyhnutné analyzovať rodinné väzby, spoločné podnikateľské aktivity a akékoľvek iné okolnosti, ktoré nasvedčujú koordinovanému postupu. Len takýmto spôsobom je možné naplniť skutočný zmysel Zákona o RPVS a zabezpečiť, aby verejné zdroje smerovali k subjektom s jasnou a transparentnou vlastníckou štruktúrou.
