Skupina poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila nový poslanecký návrh zákona, ktorým sa má zmeniť zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Jeho hlavným cieľom je opätovne ustanoviť 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja.
Návrh predložili poslanci Ondrej Dostál, Vladimíra Marcinková, Marián Viskupič, Karol Galek, Mária Kolíková, Martina Bajo Holečková, Vladimír Ledecký a Branislav Gröhling. Ich iniciatíva reaguje na rozhodnutie vlády SR, ktorá v rámci konsolidačného balíka zrušila deň pracovného pokoja 17. novembra s účinnosťou od roku 2025.
Prečo je 17. november významný pre slovenskú demokraciu
November 1989 patrí medzi základné historické a hodnotové piliere moderného demokratického Slovenska. Práve udalosti spojené so 17. novembrom odštartovali pád komunistického totalitného režimu v bývalom Československu a otvorili cestu k obnove občianskych slobôd, politického pluralizmu a právneho štátu.
Bez týchto udalostí by dnešný ústavný a demokratický poriadok Slovenskej republiky neexistoval. Deň boja za slobodu a demokraciu má preto výrazný symbolický význam, ktorý presahuje bežné pripomínanie historickej udalosti.
Zároveň ide o dátum, ktorý odkazuje aj na 17. november 1939, keď nacistické represálie voči českým študentom v okupovanej Prahe vyústili do uzavretia vysokých škôl a popravy študentských lídrov. Sviatok tak spája odpor proti dvom totalitným ideológiám 20. storočia – nacizmu aj komunizmu.
Zrušenie voľna vyvolalo negatívnu reakciu verejnosti
Rozhodnutie vyradiť 17. november zo zoznamu dní pracovného pokoja vyslalo podľa predkladateľov negatívny signál smerom k verejnosti. Mnohí občania, historici aj zástupcovia občianskej spoločnosti tento krok vnímali ako oslabenie významu historickej pamäte a demokratických hodnôt.
Hoci 17. november formálne zostal štátnym sviatkom, jeho praktický význam sa výrazne znížil. Nakoľko ide o bežný pracovný deň, veľká časť verejnosti sa nemôže zúčastniť spomienkových podujatí, verejných zhromaždení, diskusií či vzdelávacích aktivít.
Praktický význam dňa pracovného pokoja
Podľa dôvodovej správy má deň pracovného pokoja reálny občiansky rozmer, nielen symbolický význam. Voľný deň vytvára priestor na dôstojnú verejnú spomienku, umožňuje medzigeneračný prenos historickej skúsenosti a podporuje aktívnu občiansku participáciu.
Ak je 17. november pracovným dňom, jeho spoločenský dosah sa prirodzene oslabuje. Pripomínanie slobody a demokracie sa tak presúva na okraj verejného života, pričom práve tieto hodnoty si podľa predkladateľov zaslúžia osobitnú ochranu.
Ekonomické dopady a postoj predkladateľov
Predkladelia si uvedomujú, že návrat dňa pracovného pokoja bude mať čiastočný negatívny vplyv na príjmy verejných rozpočtov. Napriek tomu považujú tieto náklady za legitímne a primerané.
Demokratický štát podľa nich nemôže posudzovať význam slobody a demokracie výlučne cez krátkodobé ekonomické ukazovatele. Pripomínanie základných hodnotových východísk má svoju cenu, ktorú je štát povinný niesť.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2026, čo zodpovedá predpokladanému priebehu legislatívneho procesu.
Zamestnanci nemajú nárok na príplatok
Od roku 2025 platí stav, keď je 17. november štátnym sviatkom, avšak na účely Zákonníka práce nejde o deň pracovného pokoja. Toto opatrenie schválila vláda SR s účinnosťou od 1. novembra 2025 ako trvalú súčasť konsolidačného balíka.
Praktickým dôsledkom je, že 17. november 2025 (pondelok) je bežným pracovným dňom. Zamestnanci pracujúci v tento deň nemajú nárok na mzdové zvýhodnenie, resp. príplatok za prácu vo sviatok, ktoré by inak predstavovalo 100 % priemerného zárobku.
Výsledok legislatívneho procesu ukáže, či parlament považuje 17. november za sviatok, ktorý si zaslúži aj praktické uznanie v podobe dňa pracovného pokoja, pričom jeho význam presahuje jednu generáciu aj aktuálny politický cyklus.
