Verejný ochranca práv, Róbert Dobrovodský, oznámil začatie celoslovenského prieskumu, ktorý sa zameria na posúdenie systému poplatkov v slovenskom zdravotníctve. Cieľom iniciatívy je preveriť, či poplatky, ktoré pacienti na Slovensku platia, sú zákonné, spravodlivé a primerané. Ako uviedol ombudsman, aj „poplatková fantázia” musí mať svoje hranice.
Poplatky, ktoré nemajú oporu v zákone
V slovenskom zdravotníctve sa už dlhšie ozývajú hlasy pacientov, ktorí sa sťažujú na rôzne nejasné poplatky. Niektoré zdravotné výkony majú byť pritom plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Napriek tomu sa v cenníkoch viacerých ambulancií či kliník objavujú položky, ktoré nemajú oporu v platnej legislatíve.
Z podnetovej činnosti Kancelárie verejného ochrancu práv sú mi známe prípady reálnej nedostupnosti zdravotných výkonov, ktoré majú byť plne hradené zo zdravotného poistenia, ale aj prípady kreativity mnohých poskytovateľov pri tvorbe cenníkov,
uviedol Dobrovodský.
Podľa neho niektorí poskytovatelia zavádzajú do cenníkov rôzne administratívne úkony, nadštandardné služby bez jasného vysvetlenia alebo dokonca poplatky za výkony, ktoré by mali byť automaticky zahrnuté v základnej zdravotnej starostlivosti.
Slovenskí pacienti často bez reálnej ochrany
Ombudsman upozorňuje, že slovenskí pacienti sú v otázke poplatkov prakticky nechránení. Hoci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú povinnosť predkladať svoje cenníky samosprávnym krajom, tieto inštitúcie často kontrolu ich obsahu nepovažujú za svoju úlohu. Väčšinou reagujú až vtedy, keď sa na ne obráti konkrétny pacient so sťažnosťou.
Obsahom dohľadovej činnosti samosprávneho kraja nemá byť len následná kontrola neoprávneného výberu poplatku, ale aj kontrola samotného obsahu cenníka,
zdôraznil verejný ochranca práv.
Nedostatočný dohľad tak vytvára priestor pre svojvoľné určovanie cien. Pacienti sa často ocitnú v situácii, keď netušia, či majú povinnosť poplatok zaplatiť, alebo ide o nelegálnu prax.
Finančné bariéry bránia prístupu k lekárovi
Úhrada rôznych poplatkov môže mať aj závažné dôsledky – odradí pacientov od návštevy lekára či od potrebného vyšetrenia. Národný kontrolný úrad SR už v apríli 2025 upozornil, že poplatky za služby predchádzajúce vyšetreniu môžu výrazne obmedziť prístup k zdravotnej starostlivosti.
Podľa Správy o stave verejného zdravotného poistenia za rok 2024 slovenské domácnosti doplatili na zdravotnú starostlivosť až 1,9 miliardy eur. Výdavky na zdravie pritom medziročne narástli o 7,4 %. Najväčšiu časť týchto výdavkov tvoria platby za lieky a zdravotnícke pomôcky, avšak rastú aj doplatky za ambulantnú či ústavnú starostlivosť.
Dobrovodský pripomína, že práve tieto finančné bariéry najviac postihujú zraniteľné skupiny – nízkopríjmové domácnosti, seniorov či chronicky chorých pacientov. Na Slovensku totiž neexistuje žiadny horný limit pre poplatky, ktoré môžu poskytovatelia vyberať.
Neprehľadný systém dohľadu a chýbajúce kompetencie
Verejný ochranca práv dlhodobo upozorňuje aj na neprehľadný systém dohľadu v zdravotníctve. Kompetencie medzi rôznymi orgánmi dohľadu sú nejasne rozdelené, čo vedie k situáciám, keď si inštitúcie navzájom preposielajú sťažnosti pacientov bez reálneho riešenia.
Pacienti sa často strácajú v spleti dohľadových orgánov a nevedia, kam sa obrátiť. Každý orgán sa cíti nepríslušný, čo vedie k frustrácii a strate dôvery,
konštatuje Dobrovodský.
Závažným problémom je aj dohľad nad dodržiavaním etických pravidiel. Profesijné komory majú obmedzené právomoci, pričom lekári alebo zdravotnícki pracovníci môžu dohľadu uniknúť napríklad tým, že z komory vystúpia.
Ombudsman upozornil na problém poplatkov aj bývalú ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú už v roku 2024. Odvtedy sa téma stala súčasťou rokovaní s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorý označil audit poplatkov za kľúčovú tému roku 2025. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že rokovania o tejto problematike stále prebiehajú.
Dobrovodský však zdôrazňuje, že cieľom jeho iniciatívy nie je zrušiť všetky poplatky, ale nastaviť transparentný a spravodlivý systém. Pacient by mal presne vedieť, za čo platí, prečo platí a aké má alternatívy.
Ako bude prieskum prebiehať
Prieskum, ktorý verejný ochranca práv spúšťa, sa zameria na zber údajov od samosprávnych krajov. Zisťovať sa bude napríklad:
-
Ako prebieha dohľad nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,
-
Či sa vykonávajú utajené kontroly (tzv. mystery shopping),
-
Či boli zistené prípady neoprávneného účtovania poplatkov,
-
A akým spôsobom sa riešia sťažnosti pacientov.
Výsledky prieskumu budú zverejnené do konca marca 2026. Verejný ochranca práv plánuje predstaviť konkrétne odporúčania, ktoré by mali prispieť k:
-
Zvýšeniu právnej istoty pacientov,
-
Posilneniu dohliadacích mechanizmov,
-
Zlepšeniu koordinácie medzi inštitúciami a
-
K spusteniu širšej verejnej diskusie o spravodlivosti poplatkov v zdravotníctve.
Transparentnosť namiesto chaosu
Slovenské zdravotníctvo sa už dlhodobo borí s problémom netransparentnosti. Poplatky sa stali citlivou témou, ktorá priamo ovplyvňuje každého pacienta. Kým niektoré poplatky majú svoje opodstatnenie, mnohé pôsobia svojvoľne a nejasne.
Iniciatíva verejného ochrancu práv má preto ambíciu vniesť do systému poriadok a férovosť. V čase, keď výdavky domácností neustále rastú, je takáto transparentnosť viac než potrebná.
