Letecká preprava so zvieraťom býva pre mnohých majiteľov stresujúcou skúškou. Ako však ukázal nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ, nie všetky pravidlá jasné. V prípade strateného psa počas letu spoločnosti Iberia súd rozhodol, že pes je podľa medzinárodného leteckého práva batožinou, a preto sa naň vzťahujú rovnaké limity zodpovednosti ako pri kufroch. Rozhodnutie, ktoré vyvolalo diskusiu naprieč Európou, nastavuje nový právny rámec pre všetkých cestujúcich so zvieratami.
Strata psa počas letu
Prípad sa začal ešte v roku 2019. Cestujúca sa vydala s matkou a psom na let z Buenos Aires do Barcelony. Keďže zviera bolo väčšie, muselo cestovať v nákladnom priestore lietadla, v špeciálnom boxe. Cestujúca zapísala prepravnú klietku, v ktorej sa nachádzal pes, s cieľom jej prepravy v batožinovom priestore lietadla, pričom v čase odovzdania zapísanej batožiny neurobila osobitné vyhlásenie o záujme na dodaní batožiny v zmysle článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru.
Počas manipulácie na letisku pes z boxu utiekol a zmizol. Napriek úsiliu sa ho nepodarilo nájsť.
Majiteľka sa obrátila na súd a žiadala odškodnenie vo výške 5 000 eur za nemajetkovú ujmu – teda za psychické utrpenie spôsobené stratou milovaného zvieraťa. Letecká spoločnosť Iberia uznala, že za udalosť nesie zodpovednosť, avšak trvala na tom, že výška odškodnenia musí zostať v medziach limitu stanoveného pre stratu odbavenej batožiny podľa Montrealského dohovoru.
Španielsky súd, ktorý prípad riešil, sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou:
„Má sa článok 17 ods. 2 Motrealského dohovoru v spojení s článkom 22 ods. 2 vykladať v tom zmysle, že vylučuje zo svojej pôsobnosti spoločenské zvieratá pod označením ‚batožina‘, či už zapísaná alebo nezapísaná?”
Zvieratá nie sú osoby – ale sú batožinou
Súdny dvor v októbri 2025 odpovedal, že zvieratá nie sú vylúčené z pojmu batožina.
Aj keď bežné chápanie slova „batožina” evokuje kufre, tašky či predmety, súd upozornil, že právny výklad musí byť funkčný a nie čisto jazykový. Montrealský dohovor rozlišuje tri kategórie prepravy – osoby, batožinu a náklad. Zatiaľ čo „osoby” sú cestujúci, a „náklad” predstavuje tovar prepravovaný mimo osobnej prepravy, všetko, čo cestujúci odovzdá dopravcovi, a čo nie je tovarom, spadá do kategórie batožiny.
Pes, ktorý cestuje s majiteľom, nie je cestujúcim v právnom zmysle, preto logicky spadá pod pojem batožina. Tento výklad má za cieľ zachovať jednotnú a predvídateľnú zodpovednosť dopravcov v medzinárodnej leteckej doprave.
Zodpovednosť dopravcu
Podľa článku 17 ods. 2 Montrealského dohovoru je dopravca zodpovedný za škodu spôsobenú stratou alebo poškodením batožiny, ak udalosť nastala počas doby, keď bola batožina v jeho starostlivosti. To platí aj v prípade straty zvieraťa.
Zároveň však článok 22 ods. 2 obmedzuje túto zodpovednosť na určitú sumu – ide o tzv. limity náhrady. Ak pasažier pri odbavení nepožiada o „osobitnú deklaráciu záujmu o doručenie pri mieste určenia”, dopravca zodpovedá len do výšky približne 1 288 SDR (práv osobitného čerpania – special draw rights), čo je v prepočte necelých 1 600 eur.
To znamená, že aj keď je pre majiteľa strata zvieraťa bolestivá, z právneho hľadiska ide o stratu batožiny – a náhrada sa riadi rovnakými limitmi, ako keby išlo o kufor či iný predmet.
Súdny dvor pritom zdôraznil, že tento limit sa vzťahuje nielen na materiálne škody (napr. cena boxu), ale aj na nemajetkovú ujmu – teda psychickú stratu spojenú so smrťou či stratou zvieraťa. Ak chce pasažier vyššiu ochranu, musí ju vopred zmluvne dohodnúť.
Montrealský dohovor ponúka riešenie – cestujúci môže pri odbavení batožiny (v tomto prípade zvieraťa) podať tzv. osobitnú deklaráciu záujmu o doručenie pri mieste určenia. V praxi to znamená, že cestujúci oznámi dopravcovi, že konkrétny predmet alebo zviera má preň osobitnú hodnotu, a zaplatí dodatočný poplatok.
Dopravca potom preberá vyššiu zodpovednosť a v prípade straty či poškodenia musí nahradiť skutočnú hodnotu deklarovaného záujmu. Ide teda o formu „poistenia” zmluvného typu, ktorú väčšina cestujúcich vôbec nepozná.
Ochrana zvierat zostáva povinnosťou
Súdny dvor zároveň dodal, že rozhodnutie nijako neznižuje úroveň ochrany zvierat. Európske právo považuje blaho zvierat za hodnotu verejného záujmu (článok 13 ZFEÚ) a ochrana dobrých životných podmienok zvierat predstavuje cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou (rozsudok z 29. februára 2024, cdVet Naturprodukte, C‑13/23a), preto sú dopravcovia povinní počas prepravy dodržiavať normy humánneho zaobchádzania. To, že zviera je právne kvalifikované ako batožina, neznamená, že s ním možno zaobchádzať ako s kufrom.
Rozsudok teda neodľudšťuje zvieratá, ale zjednocuje právne pravidlá zodpovednosti, aby boli jasné a predvídateľné pre všetky strany – cestujúcich, dopravcov aj súdy.
Rovnováha medzi citom a právom
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ možno na prvý pohľad vnímať ako necitlivé – pes je predsa člen rodiny, nie kufor. Avšak z právneho hľadiska ide o nevyhnutné zjednotenie výkladu. Súd sa nesnaží znižovať hodnotu zvieraťa, iba určuje, ako sa má posudzovať zodpovednosť za jeho stratu.
Rozsudok tak potvrdzuje, že zviera je síce cítiaca bytosť, avšak v kontexte medzinárodnej leteckej dopravy ostáva právne v kategórii batožiny – pričom jeho ochrana zostáva zachovaná.
