Slovensko čaká významná legislatívna zmena – návrh nového Občianskeho zákonníka zásadne prepracúva aj dedičské právo. Cieľom je väčší rešpekt k vôli poručiteľa a zavedenie inštitútov, ktoré poznajú moderné právne poriadky v Európe. Tieto zmeny môžu mať výrazný vplyv nielen na dedičov, ale aj na veriteľov a príbuzných poručiteľa. Pozrime sa detailne na to, aké novinky návrh prináša a čo znamenajú v praxi.
Nová koncepcia dedičského práva vychádza z princípu, že poručiteľ má mať väčšiu slobodu rozhodnúť o osude svojho majetku. Rozširuje sa okruh právnych úkonov mortis causa (pre prípad smrti) a zavádzajú sa inštitúty, ktoré boli po roku 1948 zo slovenského práva odstránené.
Doteraz existovali dva základné dôvody dedenia – zo závetu a zo zákona. Po novom pribúda aj dedičská zmluva, ktorá sa stáva najsilnejším dôvodom dedenia.
Dedičská zmluva – nový pilier dedenia
Dedičská zmluva je najzásadnejšou novinkou. Ide o zmluvný záväzok, ktorým poručiteľ povolá dediča. Na rozdiel od závetu má zmluva vyššiu právnu istotu, keďže je výsledkom dohody medzi poručiteľom a budúcim dedičom.
Zaujímavé je, že táto zmluva môže byť aj odplatná. Bežným príkladom je dohoda, že dedič bude poskytovať poručiteľovi zaopatrovaciu rentu alebo osobnú starostlivosť výmenou za to, že zdedí majetok. Tento inštitút otvára priestor na riešenie rôznych životných situácií, kde samotný závet nestačí.
Staronové inštitúty – odkaz a príkaz
Do právneho poriadku sa vracajú dva tradičné inštitúty – odkaz (legatum) a príkaz (mandatum).
- Odkaz znamená, že poručiteľ prikáže dedičom odovzdať konkrétnu vec odkazovníkovi. Smrťou poručiteľa vzniká odkazovníkovi pohľadávka voči dedičom. Zároveň odkazovník nenesie zodpovednosť za dlhy dedičstva. Odkaz tak umožní napríklad, aby určitú vec získala nadácia alebo kultúrna ustanovizeň bez zaťaženia pasívami. Hodnota odkazov však nesmie presiahnuť 25 % čistej hodnoty dedičstva,
- Príkaz umožňuje poručiteľovi uložiť dedičovi určitú povinnosť – napríklad postarať sa o domáce zviera, zhotoviť pomník alebo zdržať sa scudzenia zdedenej veci. Príkaz však nesmie ukladať finančné alebo vecné plnenie, čo ho odlišuje od odkazu.
Tieto inštitúty posilňujú možnosť poručiteľa ovplyvniť, ako sa naloží s jeho majetkom.
Nová úprava zavádza možnosť určiť správcu dedičstva, ktorý bude spravovať majetok od smrti poručiteľa až po rozhodnutie súdu. Ak poručiteľ správcu neurčí, môže ho ustanoviť súd.
Tento krok zabezpečí, že majetok zostane zachovaný a riadne spravovaný aj v prechodnom období, keď ešte neexistuje právoplatné potvrdenie dedičstva.
Zákonné dedenie – širší okruh dedičov
Nový Občiansky zákonník rozširuje okruh zákonných dedičov.
V tretej skupine budú dediť aj potomkovia súrodencov poručiteľa ad infinitum ( bez obmedzenia počtu generácií, teda do nekonečna). To znamená, že ak napríklad poručiteľ nemá vlastných potomkov, dedičmi sa stávajú jeho súrodenci. Ak sú títo súrodenci už zomreli, dedičmi budú ich deti, potom ich vnúčatá, prapravnúčatá a tak ďalej – bez časového alebo generačného obmedzenia, ktoré je aktuálne platné.
Vo štvrtej skupine zostávajú prarodičia, pričom ak niektorý nededí, nastupujú ďalší príbuzní až do dvoch stupňov.
Cieľom je minimalizovať prípady tzv. odúmrti, keď dedičstvo pripadá štátu pre absenciu dedičov.
Povinný podiel – zásadné zmeny
Nová úprava mení aj pravidlá povinného podielu:
- Maloletý potomok má nárok na 2/10 zo zákonného podielu,
- Plnoletý potomok iba na 1/10.
Dôležitou zmenou je, že koncepcia je individuálna, nie kolektívna. To znamená, že ak potomok dedičstvo odmietne, jeho deti už nebudú mať automaticky nárok na povinný podiel.
Ide o priblíženie sa modelu, ktorý funguje v Maďarsku či iných európskych krajinách.
Zodpovednosť za dlhy
Návrh zachováva delenú zodpovednosť dedičov za dlhy, napriek tomu, že v mnohých krajinách je táto zodpovednosť spoločná a nerozdielna. Komisia uprednostnila tradíciu a spoločenskú vhodnosť tohto riešenia.
Posilňuje sa však postavenie veriteľov:
- Dedič, ktorý je povinný zaplatiť vyrovnávací doplatok, bude ručiť aj za dlhy iného dediča,
- Veritelia pozostalostných pohľadávok budú mať prednosť pred ostatnými veriteľmi pri exekúcii alebo konkurze.
Vyporiadanie dedičstva – väčšia flexibilita
Doteraz súd v prípade nezhody potvrdzoval majetok do podielového spoluvlastníctva. Táto prax síce fungovala, avšak spôsobovala problémy pri zložitejších dedičstvách.
Nový zákonník preto umožňuje, aby súd vo výnimočných prípadoch autoritatívne rozdelil dedičstvo – pridelil konkrétne veci jednotlivým dedičom alebo určil vyrovnávacie doplatky. Tento postup môže odstrániť dlhé spory a zjednodušiť vyporiadanie.
Modernejší a flexibilnejší systém
Rekodifikácia dedičského práva prináša:
- Väčšiu autonómiu poručiteľa,
- Nové inštitúty (dedičská zmluva, odkaz, príkaz, správca dedičstva),
- Širší okruh dedičov,
- Nové pravidlá povinného podielu,
- Flexibilnejšie vyporiadanie dedičstva.
Hoci niektoré tradičné prvky zostávajú zachované, zmeny smerujú k modernejšiemu a spravodlivejšiemu systému, ktorý lepšie zohľadňuje potreby dnešnej spoločnosti.
Aj napriek tomu, že bol zverejnený návrh nového Občianskeho zákonníka, čaká ho ešte dlhá cesta k tomu, aby mohol byť schválený Národnou radou Slovenskej republiky v legislatívnom procese. Do prijatia zákona tak ostáva priestor na odbornú diskusiu, pripomienky a úpravy, ktoré môžu ovplyvniť aj konečnú podobu dedičského práva a súvisiacich inštitútov, ako sú dedičská zmluva, odkaz či príkaz.
