Na Slovensku rastie počet mladých ľudí, ktorí uprednostňujú flexibilitu pred tradičným zamestnaním a volia prácu na voľnej nohe. Najčastejšie ide o formy, ktoré právne zastrešuje živnosť alebo autorské zmluvy. Tento trend prináša slobodu a nezávislosť, no zároveň aj väčšiu zodpovednosť, pretože správna voľba spolupráce rozhoduje nielen o legálnosti vzťahu, ale aj o výške daní, odvodov a budúcich sociálnych nárokoch.
Daňový poradca Slovenskej komory daňových poradcov Ján Vajcík pripomína, že „pri voľbe formy samostatnej zárobkovej činnosti je kľúčové pamätať na princíp, že obsah má prednosť pred formou”. V praxi to znamená, že najskôr treba vyhodnotiť, či ide o sústavné podnikanie alebo jednorazovú prácu, a až potom riešiť administratívne či daňové otázky.
Autorská zmluva je podľa odborníka výhodná najmä pre kreatívne profesie, ako sú copywriteri, grafici či programátori. Prináša jednoduchšiu administratívu a často aj výhodu v tom, že daň z príjmu zráža priamo objednávateľ. Nevzniká však povinnosť platiť odvody, čo znamená, že autor nezískava nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne. Naopak, živnosť je vhodnejšia pri dlhodobejších projektoch a pravidelných službách. Hoci znamená povinnosť platiť zdravotné a neskôr aj sociálne odvody, otvára dvere k dôchodku, nemocenskému či materskej.
Živnostníci už od prvého dňa podľa Vajcíka platia zdravotné odvody, ktoré v roku 2025 predstavujú minimálne 107,25 eura mesačne. Sociálne odvody sa platia spravidla až od druhého roka podnikania, ak príjem presiahne zákonom stanovený limit. Živnostníci majú možnosť uplatniť si paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, resp. maximálne 20-tisíc eur ročne, a 15-percentnú daň pri príjme do 100-tisíc eur.
Podľa komory je rozhodujúce, aby zvolená právna forma zodpovedala realite vykonávanej činnosti.
„Ak by zmluva slúžila len na obchádzanie zákona, správca dane na ňu v zmysle Daňového poriadku nemusí vôbec prihliadať,” upozorňuje Vajcík. Preto odporúča ešte pred založením živnosti alebo podpisom zmluvy poradiť sa s odborníkom. Nesprávne nastavený právny rámec môže totiž znamenať nielen vyššie daňové riziko, ale aj stratu budúcich sociálnych benefitov.
