Slovenské rodiny budú musieť aj tento rok pri nákupe školských pomôcok siahnuť hlbšie do vrecka. Podľa prieskumu cien, ktorý porovnal modelový nákup nezľavnených potrieb z augusta 2024 a 2025, sa náklady zvýšili v priemere o viac než 16 percent. Kým vlani vyšla kompletná výbava žiaka na necelých 150 eur, tento rok sa suma vyšplhala už nad 170 eur.
Najvýraznejšie zdraželi výrobky s obsahom farieb. Napríklad vodové farby sú medziročne drahšie až o 129 percent a trojhranné bombičkové pero pre prvákov zdraželo o viac než 90 percent. Prudký rast cien zaznamenali aj výkresy či farebné papiere, zatiaľ čo niektoré základné potreby ako gumy či strúhadlá dokonca zlacneli.
„Rast cien školských potrieb môžeme pripísať dvom hlavným faktorom, a to rastu miezd v maloobchode a zvýšeniu daní, najmä základnej sadzby DPH a novej transakčnej dane,” vysvetľuje analytik Finaxu Samuel Remenár.
Mzdy v maloobchode medziročne stúpli o šesť percent, čo zvýšilo prevádzkové náklady predajcov. Na druhej strane, nové daňové opatrenia zvýšili náklady výrobcov, distribútorov aj predajcov, čo sa premietlo do konečných cien. To znamená, že zdražovanie nie je len výsledkom vyšších výrobných vstupov, ale aj konsolidačných krokov vlády, ktoré sa tak priamo dotýkajú peňaženiek rodičov.
Inflácia na Slovensku dosiahla v júni 2025 úroveň 4,3 percenta, čo je najviac za posledných 18 mesiacov.
Zdražovanie pokračuje
Školské pomôcky však zdražujú dvojnásobným tempom už štvrtý rok po sebe. Pre mnohé domácnosti, najmä tie s viacerými školopovinnými deťmi, to znamená citeľnú finančnú záťaž. Rast cien sa prejavuje naprieč celým portfóliom, od výtvarných potrieb cez športové vybavenie až po školské tašky, hoci tie si udržali stabilnú cenu.
Ekonomická realita tak hovorí jasne. Rodičia budú musieť na začiatok školského roka vyčleniť čoraz väčšiu časť rodinného rozpočtu. To môže v kombinácii s vysokými cenami potravín a energií ďalej znižovať kúpnu silu obyvateľstva.
„Výsledkom je situácia, keď vyššie dane a rast miezd síce krátkodobo pomáhajú štátnemu rozpočtu, ale z dlhodobého hľadiska oslabujú spotrebu domácností, ktorá je motorom ekonomiky,” dodal Remenár.
