Evidencia na úrade práce sa započítava do odpracovaných rokov

Evidencia na úrade práce je následkom toho, že je určitá osoba nezamestnaná. Nezamestnanosť je fenomén, ktorý ovplyvňuje nielen jednotlivcov, ale aj celú spoločnosť. Z pohľadu jednotlivca znamená nielen stratu príjmu, ale aj pokles sociálneho statusu, sebavedomia a často aj zdravia. Na rôznych úrovniach štát rieši nezamestnanosť prostredníctvom politík zamestnanosti, aktívnych opatrení na trhu práce a systému sociálneho zabezpečenia. Jedným z dôležitých opatrení je evidencia nezamestnaných osôb na úradoch práce.

Status nezamestnaného nie je len administratívnou formalitou, ale môže mať zásadný vplyv na budúcu sociálnu istotu jednotlivca, predovšetkým v oblasti dôchodkového zabezpečenia.

Evidencia na úrade práce sa započítava do odpracovaných rokov

V bežnej reči sa pojem odpracované roky používa veľmi voľne, a to zväčša na označenie obdobia, počas ktorého osoba pracovala v pracovnom pomere. V právnom kontexte sa však častejšie používa pojem doba dôchodkového poistenia, ktorý je definovaný v zákone o sociálnom poistení.

Podľa zákona sa do doby dôchodkového poistenia započítava najmä:

  • obdobie povinného dôchodkového poistenia (napr. zamestnanie, samostatná zárobková činnosť),
  • obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia,
  • tzv. náhradné doby poistenia, medzi ktoré môže patrí napríklad starostlivosť o dieťa, obdobie evidencie na úrade práce a podobne.

Práve náhradné doby poistenia sú kľúčovým pojmom, ktorý odpovedá na otázku, či sa evidencia na úrade práce počíta medzi odpracované roky.

Evidencia na úrade práce a nárok na dávku v nezamestnanosti

Osoba, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je v určitých prípadoch a po splnení podmienok v tzv. náhradnej dobe dôchodkového poistenia. V zmysle zákona o sociálnom poistení platí, že do náhradnej doby sa započítava aj obdobie evidencie na úrade práce.

Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná má nárok na dávku v nezamestnanosti, avšak len ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti.

Takáto je dĺžka podporného obdobia

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného či materského. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

„Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.”

Späť
Strana 1 / 2Ďalej
Zdroj: Slov-Lex
Tagy:
Simona Kocanová
Simona vyštudovala právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V Právnych Novinách sa venuje najmä témam z oblasti občianskeho a pracovného práva. V praxi v súčasnosti pôsobí na pozícií exekútorského koncipienta.