Mobbing a bossing sú termíny súvisiace s pracovným prostredím. V oboch prípadoch ide o druh šikanózneho správania voči zamestnancovi na pracovisku. Rozdiel pritom spočíva:
1. v počte osôb, ktoré šikanu uskutočňujú a
2. vo vzťahu v rámci pracovného zaradenia medzi uskutočňovateľom šikany a obeťou šikany.
Mobbing je kolektívna šikana voči jednotlivcovi
Termín mobbing je odvodený z angl. to mob: dotierať, napadnúť. Predstavuje druh šikanózneho správania, ktoré vykonáva skupina ľudí na pracovisku voči konkrétnej osobe. Sú pritom k obeti mobbingu približne v rovnakom pracovnom zaradení, resp. postavení.
Tento druh šikany bol zaznamenaný na vzostupe predovšetkým v krajinách ako Austrália, Spojené kráľovstvo, Spojené Štáty Americké, Dánsko. Práve v Európe bol tento druh pracovnej šikany pomenovaný pojmom mobbing. Zaviedol ho v roku 1986 švédsky psychológ Leymann.
Je však potrebné poznamenať, že napríklad niektoré zdroje uvádzajú pri termíne mobbing i jednu osobu, ktorá šikanu uskutočňuje. Podľa švédskeho sociológa profesora H. Leymanna až tretina prípadov mobbingu bola vykonávaná iba jednou osobou. Vo viac ako 40 percentách prípadov šikanovali kolegu dvaja až štyria pracovníci. Je skôr raritou, že by jednu osobu šikanoval celý pracovný tím.
Prejavy mobbingu
Prejavy mobbingu môžu byť rôzne. Medzi najčastejšie patria:
- verbálne útoky,
- psychické nátlaky, vydieranie,
- poškodzovanie dobrej povesti pracovníka,
- izolovanie jednotlivca od skupiny pracovníkov,
- iné škodlivé ovplyvňovanie výkonu jeho práce,
- ohováranie,
- sexuálne obťažovanie a podobne.
Z výskumov vyplýva, že najčastejším prejavom mobbingu je napríklad komunikácia s obeťou šikany sarkastickým tónom, najmenej sa objavovalo nezapájanie obete do spoločenských aktivít na pracovisku a v rámci kolektívu.
Odhaduje sa, že približne 10 až 15 percent samovrážd vo Švédsku každý rok je spáchaných v dôsledku šikany na pracovisku a má práve toto pozadie.
