Meniť sa bude aj tzv. automat úpravy minimálnej mzdy na príslušný rok – ako uvádza dôvodová správa k zákonu „určenie percenta podielu medzi priemernou mesačnou nominálnou mzdou zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje minimálna mzda a sumou mesačnej minimálnej mzdy na príslušný rok určuje na úrovni 57 %, a to s ohľadom na aktuálny podiel medzi priemernou mesačnou mzdou za rok 2018 (1013 eur) a mesačnou minimálnou mzdou na kalendárny rok 2018 (580 eur).“
Počas leta prebiehali rokovania medzi gestorom legislatívnej úpravy Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR („MPSVaR SR“), zamestnávateľmi a odborármi.
„Bude možno neutrálne obdobie, ak nebude kríza a dnes nastavovať takýmto zásadným spôsobom výšku minimálnej mzdy je minimálne ekonomicky nezodpovedné,“
vyjadrila sa hovorkyňa Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR („AZZZ SR“) Miriam Špániková. Podľa AZZZ SR by sa malo navyšovanie príjmov najmä nízkopríjmových ľudí riešiť prostredníctvom navýšenia nezdaniteľnej časti dane – osoby s nízkym príjmom by tak neboli ešte viac zaťažené zdaňovaním po každom zvyšovaním minimálnej mzdy. Aj z toho dôvodu navrhovala AZZZ SR zavedenie mechanizmu pravidelného zvyšovania minimálnej mzdy na základe stanovených ukazovateľov. Zároveň žiadali, aby sa výška minimálnej mzdy zmrazila. Zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov trvali na tom, aby sa automat nerátal ako 60% priemernej mzdy, ale z podľa nich spravodlivejšieho mediánu. Aktuálne platný vzorec je podľa názoru zamestnávateľov škodlivý pre ekonomiku a trh práce.
Uvedené však bolo neprijateľné pre odborárov a požadovali stanovenie minimálnej mzdy na úroveň približne 656,- eur, čo by podľa nich rozhýbalo domácu spotrebu.
Po neúspešných rokovaniach tripartity predložilo MPSVaR SR svoje vlastné návrhy a následne sa na rokovaní zúčastnených strán (MPSVaR SR a zamestnávatelia) podarilo dohodnúť finálny návrh, ktorý rieši aj mzdové zvýhodnenia a kompenzácie.
"Dosiahli sme kompromis v tom, že príplatky sa budú zvyšovať a budú vypočítané zo sumy 623 eur a budú stanovené pevnou sumou v budúcom roku," prezradil minister práce Milan Krajniak. Základný príplatok za prácu v sobotu sa určuje na 1,79 eur (doteraz ½ minimálnej hodinovej mzdy) a za nedeľu to bude 3,58 eur (doteraz 100% minimálnej hodinovej mzdy). Za prácu v noci sa určuje pevná suma príplatku 1,43 eur. Tento návrh však neodobrili odborári, ktorí z rokovania odišli. Dôvodom malo byť individuálne rokovanie medzi MPSVaR SR a zamestnávateľmi, bez účasti odborárov:
"Dôvodom pre takýto postup je konanie ministra práce, ktorý si pozval na individuálne rokovanie zástupcov zamestnávateľov po tom, ako sme oznámili naše nesúhlasné stanovisko s jeho návrhom. Následne odišli na 25 minút sa so zamestnávateľmi poradiť o tom, aký návrh predloží vláda spoločne so zamestnávateľmi. Je to bezprecedentné hrubé porušenie tripartity,"
vyhlásil prezident Konfederácie odborových zväzov SR Marián Magdoško. S návrhom síce zamestnávatelia súhlasili, nadšení však nie sú.
„Budeme mať kopec práce s tým, aby sme zamestnanosť udržali tam, kde ju chceme mať,“
povedal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský, ktorý nepovažuje zvyšovanie minimálnej mzdy v časoch ekonomickej krízy za vhodné. Na Slovensku totiž rastie minimálne mzda dvojnásobným tempom, ako priemerná mzda, čo môže brániť tvorbe nových pracovných miest v tých okresoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Naopak, v nadväznosti na koronakrízu je reálne ďalšie prepúšťanie.
Aký vplyv má výška minimálnej mzdy na bežný život?
Výška minimálnej mzdy má vplyv napríklad na hranicu príjmov, ktoré sa posudzujú pri posudzovaní nároku v hmotnej núdzi a tzv. aktivačný príspevok (určený na podporu získania, udržania a prehĺbenia vedomostí, zručností, pracovných návykov na účely zvýšenia uplatnenia na pracovnom trhu). V takýchto prípadoch sa posudzuje, či osoby dosahujú hranicu minimálnej mzdy, resp. jej určitého násobku.
Ako ďalší príklad je možné uviesť poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Jednou z podmienok, kedy má osoba nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci je, že hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.)
Pýtali sme Sociálnej poisťovne, či vplýva zmena výšky minimálnej mzdy aj na nimi vyplácané dávky:
„Dávky vyplácané zo Sociálnej poisťovne nie sú naviazané na minimálnu mzdu. Ich výška (t. j. výška dávok nemocenské, materské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, dávka v nezamestnanosti či garančná dávka) sa u väčšiny odvíja od minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. Tie závisia od všeobecného vymeriavacieho základu platnom v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Takže zvýšenie minimálnej mzdy nebude mať priamy dopad na dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Minimálny vymeriavací základ sa nerovná minimálnej mzde (napr. v roku 2020 platí minimálna mzda 580 eur, minimálny vymeriavací základ je pritom 506,50 eura) a pri zamestnancoch ani určený nie je. Zamestnancom sa dávky vypočítajú z reálneho vymeriavacieho základu (hrubej mzdy), z ktorého za nich zamestnávateľ poistné odvedie (môže byť teda aj nižší ako minimálna mzda).
Je však pochopiteľné, že ak napr. zamestnancovi zamestnávateľ v zmysle nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na príslušný rok, zvýši mzdu, určitým spôsobom sa to na dávkach prejaví, pretože sa vypočítajú z vyššieho vymeriavacieho základu. Nie však okamžite, pretože dávky sa počítajú z vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období a to ide spravidla do minulosti niekoľko mesiacov, pričom nie je pri každej dávke rovnaké,“
poskytol nám stanovisko Ing. Peter Višváder, riaditeľ odboru komunikácie s verejnosťou Sociálnej poisťovne.
