Ústavný zákon z roku 2002 č. 227 o bezpečnosti štátu ustanovuje a definuje krízové situácie v krajine a mechanizmy, ktoré sú možné v týchto situáciách spustiť. Najprísnejšie opatrenia sa zavádzajú pri vojne a vojnovom stave, kedy je Slovenská republika napadnutá cudzou mocou alebo jej hrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Ďalším stupňom je výnimočný stav, ktorý sa spúšťa v prípade, že republike hrozí teroristický útok, nepokoje spojené s útokmi na orgány verejnej moci a anarchia. Posledný núdzový stav môže byť vyhlásený v prípade, že obyvateľom Slovenska hrozí ohrozenie života na základe takzvanej “vyššej moci“, to znamená v dôsledku prírodnej katastrofy, znečistenia životného prostredia alebo pandémie.
Dôsledky núdzového stavu
Núdzový stav môže byť vyhlásený len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, čo podľa zákona značí 90 dní. K jeho vyhláseniu na Slovensku došlo po prvýkrát v histórii v časovom rozmedzí od 16. marca 2020 do 14. júna 2020 a druhýkrát od 1. októbra na nasledujúcich 90 dní, na základe šírenia vírusu Covid – 19. S vyhláseným núdzovým stavom prišli do platnosti opatrenia, ktoré ovplyvnili životy občanov v každej sfére. Núdzový stav umožňuje do určitej miery obmedziť obyvateľom ich základné ľudské práva a ukladať im povinnosti za účelom ochrany verejného zdravia, ako v tomto prípade povinnosť nosenia rúšok, zákaz zhromažďovania sa, zákaz vychádzania, obmedzenia v prípade nezúčastnenia sa celoplošného testovania a mnohé iné.
Núdzový stav však povoľuje aj rôzne iné zmeny, akými sú napríklad zvýšené trestné sankcie v Trestnom zákone, ktorý v § 134 odseku 2 uvádza nasledovné:
“Krízovou situáciou sa na účely tohto zákona rozumie
a) núdzový stav,
b) výnimočný stav,
c) vojnový stav, alebo
d) vojna.“
Nasledovne Trestný zákon („TZ“) ustanovuje trestné činy a určuje výšku trestu podľa závažnosti a okolností vykonaného skutku. Prísnejšie posudzovanie činu ovplyvňujú viaceré skutočnosti ako napríklad, ak ide o recidívu, ak ho páchateľ vykonal ako člen nebezpečného zoskupenia alebo, ak bol spáchaný so závažnejším spôsobom konania. Na základe hore uvedeného § 134 ods. 2, TZ pri niektorých trestných činoch pozná TZ aj priťažujúcu okolnosť vykonania činu počas krízovej situácie.
Príklady trestných činov, pri ktorých sa podľa TZ počas krízovej situácie udeľujú sankcie v hornej hranici trestnej sadzby:
Trestné činy proti životu a zdraviu
- Úkladná vražda – trest odňatia slobody na doživotie,
- vražda – trest odňatia na 25 rokov až doživotie,
- zabitie – trest odňatia slobody 12 až 15 rokov,
- ublíženie na zdraví – odňatie slobody na 10 až 15 rokov,
- šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby – odňatie slobody na 4 až 10 rokov,
- ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi – odňatie slobody na 3 až 8 rokov.
Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti
- Nátlak – odňatie slobody na 10 až 25 rokov,
- znásilnenie – odňatie slobody na 20 až 25 rokov,
- sexuálne násilie- odňatie slobody na 12 až 25 rokov,
- sexuálne zneužívanie – odňatie slobody na 15 až 25 rokov.
Trestné činy proti rodine a mládeži
- Opustenie dieťaťa – odňatie slobody na 8 až 12 rokov.
Trestné činy proti majetku
- Krádež – odňatie slobody na 10 až 15 rokov.
Príklad z praxe
Nedávno sa v médiách objavil prípad muža bez domova, ktorý z predajne odcudzil potravinu v hodnote 2,2 EUR. Muž bol pri tejto krádeži zadržaný a bola privolaná polícia. Nakoľko potravina bola balená, mohla byť vrátená späť do predajne čo znamená, že predajňa neutrpela žiadnu škodu. Pri vyšetrovaní páchateľa bol tento muž identifikovaný ako recidivista, ktorý kvôli nedostatkom financií obdobný čin spáchal už 12-krát. Čo robí tento prípad komplikovaným je skutočnosť, že skutok bol spáchaný počas núdzového stavu, a teda sa posudzuje podľa § 212 ods. (4) písm. (c) v znení:
„(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1c) za krízovej situácie.“
O treste zadržaného by sa v takomto prípade muselo rozhodovať v hornej hranici trestnej sadzby, ktorá sa pohybuje medzi 10 a 15 rokmi.
Novela zákona
Posudzovanie aj tohto konkrétneho prípadu a riešenie neprimeraných sankcií počas núdzového stavu ovplyvní novela zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v článku II. bode (25) dopĺňa odsek (3) v znení:
„Ustanovenie odseku 2 písm. a) a b) sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.“
Problematiku ozrejmil profesor Jaroslav Ivor:
„Uvedené bude mať za následok, že prísnejší trestný postih spôsobený naplnením osobitného kvalifikačného pojmu „za krízovej situácie“ sa aplikuje len u tých trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom a nepovedie tak k ukladaniu trestov v zrejmom nepomere k závažnosti nesúvisiacich činov v rozpore s účelom zákona a účelom samotného trestu pri trestných činoch, ktoré s núdzovým stavom nijako nesúvisia. Napr. krádež fľaše borovičky v samoobsluhe – sa nepoužije, ale napr. použije sa keď počas utorňajšej demonštrácie proti núdzovému stavu hodil páchateľ do policajta petardu a zranil ho – útok na verejného činiteľa § 326 ods. 1 písm. a) ods. 4 písm. b) TZ.“
Pokračovanie prípadu
JUDr. Anna Šeligová, obhajkyňa obvineného uviedla, že jej klient sa momentálne nachádza vo vyšetrovacej väzbe, vec je v štádiu prípravného konania, prebiehajú ďalšie vyšetrovacie úkony a po skončení vyšetrovania a podaní obžaloby bude predmetná trestná vec prejednávaná súdom.
Nakoľko je predpoklad, že termín súdneho pojednávania bude stanovený až po 1.1.2021, kedy už bude účinná zmena Trestného zákona prijatá v rámci schválenia zákona o zaistení majetku č. 312/2020 Zb., bude možné aplikovať v danej veci ust. § 134 ods. 3 novelizovaného Trestného zákona a súčasne sa prihliadne na časovú pôsobnosť Trestného zákona v zm. § 2 ods. 1 Trestného zákona.
Za týchto okolností sa bude jej klient nachádzať v trestnej sadzbe do 2 rokov, čo dáva predpoklad, že by sa čoskoro mohol dostať z výkonu trestu na slobodu.
Znenie § 2 ods. 1 Trestného zákona:
„Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.“
