Zuzana Čaputová sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Absolvovala štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je matkou dvoch dcér. Už počas štúdia sa aktívne zapájala do fungovania verejnej správy mestského úradu v jej rodnom meste - Pezinku. Najskôr tu pracovala ako asistentka na právnom oddelení, neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.
Pri verejnej správe zotrvala aj pri následnej práci v neziskovom sektore, kde sa okrem témy verejnej správy venovala aj problematike týraných a zneužívaných detí. Následne sa stala projektovou manažérkou v občianskom združení EQ Klub, ktorý pracoval na projekte rozvoja miestnych komunít. Ako u väčšiny právnikov, ani u aktuálnej prezidentky SR nechýbalo absolvovanie koncipientskej praxe. Väčšinu svojej koncipientskej praxe absolvovala u advokátky Mgr. Evy Kováčechovej, zvyšok u advokátky Mgr. Zuzany Dlugošovej a advokátskej kancelárie Tomáš Kamenec, s.r.o.
Za jej deväť ročné advokátske pôsobenie možno vyzdvihnúť niekoľko zaujímavých prípadov na ktorých participovala.
Kauza Pezinskej skládky
Pezinská skládka bola jednou z najväčších káuz v oblasti životného prostredia na Slovensku. Začala sa už v roku 1999 v súvislosti so začatím výstavby novej jamy pre skládku odpadov v Pezinku. Patrila k najväčším environmentálnym kauzám v novodobej histórii Slovenska. Jej objem bol projektovaný až na 730 000 m³ odpadov.
V tejto kauze sa angažovalo občianske združenie VIA IURIS, s ktorým v rokoch 2001 až 2017 spolupracovala Zuzana Čaputová. Venovala sa najmä témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva ako napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu kontroly verejnej moci.
Najväčšia demonštrácia občanov v súvislosti s touto kauzou sa konala vo februári 2008 a protesty pokračovali až do roku 2013, kým stavba nebola definitívne zamietnutá Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
Od roku 2010, Zuzana Čaputová ako advokátka, právne zastupovala obyvateľov mesta Pezinok a bola jednou z vedúcich osobností v občianskej iniciatíve Skládka nepatrí do mesta. Za tento svoj príspevok bola ocenená v roku 2016 Goldmanovou cenou.
Zuzana Čaputová a zrušenie Mečiarovych amnestií
V neposlednom rade je tiež vhodné spomenúť zapojenie sa Zuzany Čaputovej v prípade zrušenia Mečiarových amnestií, kde pracovala na internetovej petícii za zrušenie amnestií.
„Mečiarove amnestie sú najvýraznejším symbolom nespravodlivosti na Slovensku. Sú hrubým zneužitím práva štátnou mocou. Amnestiami si štátna moc zaručila beztrestnosť za skutky, z ktorých bola podozrivá. Ak novodobé dejiny Slovenska vyrástli na takejto právnej kultúre, nemôžeme sa čudovať, že ani dnes ľudia na Slovensku neveria v spravodlivosť a vymožiteľnosť práva,"
uviedla Čaputová v roku 2017 pre TASR.
Zuzana Čaputová v politike
V decembri 2017 oznámila Zuzana Čaputová vstup do politickej strany Progresívne Slovensko, kde bola v januári 2018 zvolená za podpredsedníčku.
V máji 2018 sa rozhodla uchádzať o post prezidentky Slovenskej republiky s cieľom obnoviť dôveru v našej spoločnosti a vrátiť silu a zmysel tým hodnotám, ktoré nás všetkých spájajú – spravodlivosť, ochrana ľudskej dôstojnosti, a naša civilizačná príslušnosť k demokratickej Európe.
„Celý svoj život som sa venovala pomoci slabším. Vždy išlo o nerovný boj. Na Slovensko treba vrátiť dôveru v spravodlivosť,“
vyjadrila sa Zuzana Čaputová pred prezidentskými voľbami.
Jedným z rozhodujúcich dôvodov jej kandidatúry bola aj vražda mladého novinára, Jána Kuciaka a jeho snúbenice z roku 2018. O zodpovednom prístupe k slobode slova a prejavu ako aj demokratickým hodnotám sa vyjadrila aj pri nedávnej kauze vyhrážok ďalšiemu slovenskému novinárovi, kedy uviedla:
„Umlčať pravdu v demokratickej spoločnosti nejde, to nám história, aj tá nedávna, ukázala niekoľkokrát."
V druhom kole prezidentských volieb 30. marca 2019 bola zvolená za prezidentku Slovenskej republiky. Za Zuzanu Čaputovú v prezidentských voľbách hlasovalo 1 056 582 voličov, čo predstavovalo 58,41 percenta zo všetkých odovzdaných hlasov.
Po jej zvolení nová prezidentka Slovenskej republiky občanom predstavila, v akom duchu sa plánuje novej funkcie chopiť:
„Ako prezidentka chcem venovať svoju životnú energiu a celú váhu prezidentského úradu tomu, aby nikto z nás nemusel zažívať bezprávie a aroganciu moci."
Od 22. marca 2019 bola dobrovoľne vyradená zo zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, keďže sa dlhodobo plánovala venovať politickej činnosti. Do zoznamu ju však možno kedykoľvek znovu zapísať aj bez nutnosti opakovania advokátskych skúšok.
Počas svojho pôsobenia v prezidentskom paláci sa rozhodla využiť svoju právomoc a udelila milosť až v šiestich prípadoch, pričom na svojom oficiálnom profile na sociálnej sieti Instagram uviedla:
„Keď sa ma ľudia pýtajú, ktoré rozhodnutia vo funkcii patria medzi najťažšie, odpovedám, že určite jedno z nich je posudzovanie žiadostí o milosť. Vždy pritom ide o mimoriadny akt, konkrétne osudy konkrétnych ľudí a takto, mimoriadne, aj k jednotlivým žiadostiam pristupujem."
Štátne vyznamenania
Prezidentke Slovenskej republiky, podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach, patria nasledujúce štátne vyznamenania: Rad Andreja Hlinku I. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.
Zdroj obrázku: www.prezident.sk
