Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd ČR) rozhodol toto leto o dovolaní vo veci zodpovednosti za pošmyknutie na vňati od reďkovky, so sp. zn. 25 Cdo 227/2024. Prvostupňový aj druhostupňový súd uznali, že žalovaná, teda spoločnosť BILLA spol. s. r. o., si nesplnila svoje povinnosti a je povinná žalobkyni nahradiť škodu. Najvyšší súd ČR sa však s takýmto záverom nestotožnil. Rozhodnutie krajského a okresného súdu zmenil tak, že žaloba o zaplatenie 69 455 Kč s úrokom vo výške 9,75 % ročne od 22. 2. 2019 sa zamieta.
Skutkový stav
Žalovaná prevádzkuje sieť supermarketov, pričom jedným z nich je aj samoobslužná predajňa v Ostrave. Ešte v decembri roku 2017, za pekného počasia bez zrážok, vošla žalobkyňa do tejto predajne. Po niekoľkých krokoch sa šmykla na na lístí od reďkovky ležiacom na podlahe, a to v úseku zeleniny na mieste, kde sa nachádza aj kôš, do ktorého zákazníci odhadzujú odpad zo zeleniny, ktorý však niekedy skončí aj na zemi. Žalobkyňa pri páde utrpela zlomeninu jabĺčka ľavého kolena, v dôsledku čoho bola dvakrát operovaná. V predajni bol poverený pracovník kontrolami čistotu podlahy, pričom interval kontrol bol dvojhodinový. Pracovníčka úseku ovocia a zeleniny však bola neustále prítomná a sama upratovala úsek aj mimo stanovených intervalov.
Zodpovednosť za škodu z prevádzkovej činnosti upravuje § 2924 zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákoník (Občiansky zákonník) nasledovne: “Kdo provozuje závod nebo jiné zařízení sloužící k výdělečné činnosti, nahradí škodu vzniklou z provozu, ať již byla způsobena vlastní provozní činností, věcí při ní použitou nebo vlivem činnosti na okolí. Povinnosti se zprostí, prokáže-li, že vynaložil veškerou péči, kterou lze rozumně požadovat, aby ke škodě nedošlo.” Toto ustanovenie upravuje objektívnu zodpovednosť za škodu, čo znamená, že subjekt je zodpovedný bez ohľadu na zavinenie. Zodpovednosť však nie je absolútna, keďže poskytuje možnosť liberácie, a to v prípade preukázania, že zodpovedný vynaložil všetku starostlivosť, ktorú možno rozumne požadovať, aby škode zabránil.
Rozhodnutie súdov prvého a druhého stupňa
Predmetom konania bola náhrada za bolesť spôsobenú úrazom a operáciami, ktoré znalec vyhodnotil na 230 bodov, čomu zodpovedá bolestné vo výške 63 455 Kč. Okresný súd Praha-východ svojim rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť uvedenú sumu aj s úrokom. Súd totiž považoval za racionálne, aby kontroly podlahy prebiehali častejšie než každé dve hodiny, a teda postup žalovanej súd nepovažoval za dostatočný z hľadiska liberačného dôvodu - teda vynaloženia všetkej starostlivosti, ktorú možno rozumne požadovať, aby sa škode zabránilo.
Krajský súd v Prahe vyššie uvedený rozsudok potvrdil, pričom vychádzal zo skutkových zístení prvostupňového súdu a stotožnil sa s jeho právnym posúdením veci. Vyhodnotil, že prevádzkovanie predajne, vrátane manipulácie s predávaným tovarom, a s tým spojenej organizačnej a technickej činnosti možno považovať za prevádzkovú činnosť v zmysle § 2924 Občianskeho zákonníka. Ako podstatnú vyhodnotil Krajský súd v Prahe skutočnosť, že zranenie vzniklo v súvislosti s neuprataným tovarom, resp. jeho časti. V rámci existencie tohto odpadu bolo v predajni nariadené pravidelné upratovanie, čo vyhodnotil ako dôvod, pre ktorý je daná existencia príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou žalovanej a ujmou na zdraví žalobkyne. Taktiež uviedol, že žalovaná nepreukázala naplnenie liberačného dôvodu. Častejšie vykonávanie kontrol je možné odôvodniť všeobecnou racionalitou, teda z hľadiska primeranosti vynaloženej starostlivosti vo vzťahu k potenciálnemu riziku. Aj keď pracovníčka úseku kontrolovala neporiadok častejšie, podľa súdu šlo o neorganizované a náhodné upratovanie, ktoré nesplnilo účel - predísť vzniku škody u zákazníka.
Posúdenie Najvyšším súdom ČR
Žalovaná sa obrátila na dovolací súd s tým, že podľa nej bola nesprávne posúdená právna otázka charakteru činnosti žalovanej, ako aj príčinnej súvislosti medzi prípadnou prevádzkovou činnosťou a ujmou žalobkyne. Ohľadom povahy činnosti žalovanej sa Najvyšší súd ČR nestotožnil s argumentáciou žalovanej o tom, že činnosť ktorú vykonáva, nie je prevádzková činnosť v zmysle ustanovenia § 2924. Najvyšší súd ČR v prvom rade uviedol, že predmetné ustanovenie nepodáva definíciu prevádzkovej činnosti, a preto je potrebné ju vykladať ako činnosť súvisiacu s predmetom činnosti, ktorú právnická osoba vykonáva vo forme “prevádzky” - teda opakovane, použitím určitých organizačných opatrení, niekedy s využitím rôznych technológií či postupov, vrátane vecí, ktorými je prevádzka vybavená. V tomto význame je teda prevádzkovou činnosťou aj prevádzka predajne, teda nakladanie a manipulácia s predávanými predmetni a tým spojené organizačné a technické činnosti.
Odchýlenie sa od rozhodovacej činnosti Najvyšší súd ČR nevyhodnotil ani pri otázke príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou žalovanej a ujmou na strane žalobkyne. Podľa judikatúry totiž predpokladom zodpovednosti za škodu nie je porušenie právnej povinnosti, ale vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody môže byť samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, a to vtedy, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti. Nie je rozhodujúce, či činnosť prebieha bez vád, podstatné je, že práve táto činnosť či vec, ktorá pri nej bola použitá, svojou povahou zapríčinila vznik škody. Žalovaná sa totiž šmykla na neodpratanom tovare, pričom v súvislosti s pravidelným výskytom takéhoto tovaru na podlahe bola v predajni nariadená kontrola ako súčasť organizačného a technického zariadenia predajne. Najvyšší súd ČR sa teda aj v tejto časti stotožnil s rozhodnutím prvostupňového a druhostupňového súdu.
V druhej časti dovolania sa žalovaná zaoberala podmienkami splnenia liberačnýeho dôvodu na zbavenie sa zodpovednosti. Najvyšší súd ČR zdôraznil, že ide o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie. Liberovať sa možno preukázaním, že zodpovedný vynaložil všetku starostlivosť, ktorú možno rozumne požadovať, aby škode zabránil. Takouto starostlivosťou však nie sú iba zmluvné či zákonné povinnosti, ale všetko, čo sa s ohľadom na konkrétnu prevádzku javí ako racionálne. Zbaviť zodpovednosti sa teda možno v prípade preukázania, že osoba konala s opatrnosťou, ktorá zodpovedá dosiahnutej úrovni poznania v danom odbore a všeobecnej skúsenosti. Najvyšší súd ČR považoval názor súdov nižšieho stupňa za zjavne neprimeraný. Uviedol, že nie je možné rozumne požadovať, aby žalovaná a jej zamestnanci v každej minúte sledovali každého zákazníka, ktorý nakupuje zeleninu a či mu zopár listov nespadne na zem. Na úseku zeleniny sa navyše nachádzala pracovníčka, ktorá zabezpečovala upratovanie úseku podľa potreby. Na základe vyššie uvedeného sa Najvyšší súd ČR nestotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu, a preto uvedené rozhodnutia zrušil.
