Žalobca svojou žalobou adresovanou Okresnému súdu v Kladne (Okresný súd) žiadal, aby Okresný súd žalobcovi uložil povinnosť zaslať mu ospravedlnenie a zverejniť toto ospravedlnenie po dobu 30 dní na internetových stránkach. Okresný súd žalobe vyhovel a túto povinnosť žalovanému uložil. Mal za preukázané, že žalovaný je autorom článku, ktorý bol uverejnený na internetových stránkach prevádzovaných obchodnou spoločnosťou SLAN group, s.r.o. pred voľbami do mestského zastupiteľstva. Tak žalobca ako aj žalovaný boli členmi mestského zastupiteľstva.
Článok obsahoval tvrdenia žalovaného, že žalobca mal s pomocou zástupcu starostu obce “prihrať” investície z kasy mesta v prospech firmy svojich rodinných príslušníkov. Žalovaný tiež v článku uviedol, že si nespomína na prípad, kedy by sa osoba v postavení žalobcu uchádzala o mestské zákazy pre rodinnú firmu a dokonca ich získala.
Z hľadiska skutkového stavu mal Okresný súd za preukázané, že žalobca bol spoločníkom a konateľom určitej obchodnej spoločnosti, ale svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti následne previedol na inú osobu. Okresný súd mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca dopustil konania, ktoré žalovaný opisoval v článku. Vzhľadom na to, že nedošlo k preukázaniu týchto tvrdení, žalovaný sa dopustil zásahu do osobnostných práv žalobcu. Okresný súd uviedol, že podľa jeho názoru bolo cieľom žalovaného zneuctiť osobu žalobcu. Aj napriek tomu, že žalovaný bol novinárom, ním zverejnená kritika slúžila iba k posilneniu dojmu nekalosti údajného konania žalobcu.
Žalovaný sa však odvolal. Krajský súd v Prahe (Krajský súd) rozhodnutie Okresného súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Podľa jeho názoru žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný a to preto, lebo za obsah internetových stránok nesie zodpovednosť jeho prevádzkovateľ obchodná spoločnosť SLAN group, s.r.o.
S rozhodnutím Krajského súdu však nesúhlasil žalobca, ktorý Najvyššiemu súdu Českej republiky (Najvyšší súd) podal dovolanie. Dovolanie odôvodnil tým, že Krajský súd sa pri svojom rozhodovaní mal odchýliť od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. Najvyšší súd uviedol, že dovolanie je prípustné, keďže otázka zodpovednosti autora článku zverejneného na internete vydavateľom internetových novín za daného skutkového stavu nebola doposiaľ Najvyšším súdom riešená.
Podľa názoru Najvyššieho súdu je dovolanie žalobcu dôvodné. Po aplikácii príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka Najvyšší súd dospel k nasledovnému. Na vznik občianskoprávnej zodpovednosti odčiniť nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti človeka musí byť splnená podmienka existencie zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti človeka a jeho morálnej a fyzickej integrity. Tento zásah musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a dotknutím sa osobnostnej sféry človeka.
V posudzovanej veci bol týmto zásahom práve obsah sporného článku. Vzhľadom na to, že žalovaný bol jeho autorom, je zodpovedný za výroky, ktoré v článku uviedol. To, že tento článok bol zverejnený na internetovom portáli, ho tejto zodpovednosti nezbavuje. Žiadny právny predpis totiž neupravuje výlučnú zodpovednosť prevádzkovateľa internetových novín za zverejnený článok. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukázal aj na to, že ani zákon o právach a povinnostiach pri vydávaní periodickej tlače neupravuje výlučnú zodpovednosť vydavateľa za obsah článkov. Táto úprava zároveň nezbavuje autora článku občiaskoprávnej zodpovednosti za jeho obsah.
Z odbornej literatúry taktiež vyplýva, že ak je autorom článku osoba odlišná od osoby zamestnanca vydavateľa, môže sa osoba, ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté do jej osobnosti, domáhať ochrany samostatne voči autorovi článku, samostatne voči vydavateľovi alebo spoločne voči obom z nich.
Odlišná situácia by mohla nastať iba v prípade, ak by žalovaný napísal sporný článok ako zamestnanec prevádzkovateľa internetových stránok. Vtedy by išlo o konanie v mene zamestnávateľa a podľa jeho pokynov. Zamestnávateľ by fakticky zamestnanca použil k realizácii svojej činnosti. V tejto situácii by za neoprávnený zásah zodpovedal výlučne zamestnávateľ, avšak za predpokladu, že sa zamestnanec nedopustil excesu.
Najvyšší súd preto uzavrel, že za neoprávnený zásad do osobnosti človeka spôsobený textom článku, ktorý bol zverejnený na internete alebo v tlači nesie občianskoprávnu zodpovednosť autor článku, ak nie je zamestnancom subjektu, ktorý článok publikoval. Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. októbra 2021, sp. zn.: 25 Cdo 108/2020
