Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom – prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu a nájomníčkou žalovaných – podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, bola uzavretá zmluva o dodávke plynu v období od 26.02.2011 do 26.02.2012, pričom demontáž meradla bola vykonaná pracovníkom SPP dňa 21.05.2013. Podpis na protokole o demontáži meradla spolu s tvrdeniami žalovaných svedčia o skutočnosti, že v danom období nájomníčka ešte užívala predmetnú nehnuteľnosť a spotrebovala aj plyn v domácnosti. Súd považoval za nesporné fakt, že k odberu plynu na odbernom mieste dochádzalo aj v období od 21.02.2012 do 20.05.2013, teda takmer rok po tom, čo žalobca jednostranne odstúpil od zmluvy s nájomníčkou, čiže toto obdobie predstavuje aj čas neoprávneného odberu zemného plynu, bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu.
Súd prvej inštancie právne uzatvoril, že je nesporné, že išlo práve o nájomníčku, ktorá reálne spotrebovala zemný plyn, za ktorý sa žalobca domáha náhrady. Prisvedčil názoru, že k založeniu zodpovednosti za zakázané konanie podľa energetického zákona je potrebný (vedľa splnenia ostatných podmienok) aj dostatočne podložený záver o osobe škodcu. Osoba škodcu bola bezpochyby identifikovaná ako nájomníčka žalovaných, ktorá bola aj neoprávneným odberateľom. Zodpovednosť podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu by bolo možné odvodiť len v prípade, že by nebolo možné zistiť neoprávneného odberateľa plynu.
Podľa názoru súdu prvej inštancie by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, keby k úhrade platieb za spotrebovaný zemný plyn boli zaviazaní žalovaní, ktorí z takto spotrebovaného zemného plynu nemali žiaden osoh, teda v danej veci ani nie sú pasívne vecne legitimovaní.
Po zamietnutí žaloby podal žalobca odvolanie, v ktorom argumentoval, že nemá možnosť zisťovať, či k neoprávnenému odberu plynu dochádza zo strany vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu preto musia byť za škodu spôsobenú odberom zodpovední vlastníci, ktorí nájomcovi odber umožnili.
Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov zamietol žalobu o náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu. Zreteľne vysvetlil, prečo mal za preukázaný záver o nedôvodnosti tvrdení žalobcu o zodpovednosti žalovaných v 1. a 2. rade ako vlastníkov nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu. V konaní bolo sporným to, kto nesie zodpovednosť za odber plynu, teda či žalovaní spoločne a nerozdielne ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu, sú v konaní nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie a teda, či je aj dostatočne podložený záver o osobe škodcu.
Odvolací súd zotrval na právnom názore, že zákon bližšie nedefinuje osobu neoprávneného odberateľa, hovorí len všeobecne o odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal alebo odoberá plyn (§ 59 zákona č. 656/2004 Z. z o energetike, resp. § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike). K založeniu zodpovednosti za zakázané konanie podľa zákona o energetike je potrebný (vedľa splnenia ostatných podmienok) aj dostatočne podložený záver o osobe škodcu. Zodpovednosť podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu by bolo možné odvodiť len v prípade, že by nebolo možné zistiť neoprávneného odberateľa plynu.
V prípade spornej otázky porušenia prevenčnej povinnosti z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie teda nepochybne vyplýva, že žalobca nevykonal demontáž meradla ku dňu ukončenia zmluvy (26.02.2012) a ani v nasledujúcich dňoch a umožnil tak odberateľovi – nájomníčke, ktorá bola v rozhodnom čase nájomcom, odoberať plyn na uvedenom odbernom mieste bez platnej zmluvy. Za celé obdobie, keďže nedošlo k demontáži meradla, nezisťoval žalobca žiadnym spôsobom spotrebu plynu a za celé obdobie neoprávneného odberu nevyzval spoluvlastníkov, teda žalovaného v 1. a 2. rade na sprístupnenie nehnuteľnosti. Vo všetkých predložených montážnych listoch žalobcom je jednoznačne a jedine ako odberateľ a osoba povinná sprístupniť nehnuteľnosť uvádzaná práve nájomníčka, ani na jednom montážnom liste a návrhu na odpojenie nie je uvedený žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade.
Pokiaľ si teda žalobca svoje povinnosti vyplývajúce z jeho samotného postavenia nesplnil a tým umožnil odberateľovi ako nájomcovi nehnuteľnosti, v ktorom sa nachádza odberné miesto, naďalej odoberať plyn bez platnej zmluvy, a teda nevykonal žiadne opatrenia, aby neoprávnenému odberu plynu zabránil, nemožno dôsledky porušenia týchto jeho povinností prenášať na žalovaného v 1. rade ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti.
Z uvedeného dôvodu je to práve žalobca, ktorý si svoju prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka nesplnil. Počas celej doby žalobca nijako nekontaktoval žalovaných, aby si splnili svoju povinnosť. Žalobca v konaní ani nepredložil dôkaz o tom, že tak učinil. Predložil len montážne listy a návrhy na odpojenie, ktoré boli adresované, a na ktorých bola uvedená len nájomníčka ako odberateľ zemného plynu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
Zdroj: Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22Co/121/2019 zo dňa 29.09.2020
