Hoci by sme sa vychádzajúc z názvu oddielu, v ktorom je posudzovaný inštitút situovaný, mohli domnievať, že pri prevzatí plnenia dochádza k zmene niektorého subjektu, nie je tomu tak. Faktická zmena je síce príznačná, ale nie v subjekte v pravom zmysle slova. Právnu úpravu prevzatia plnenia nájdeme v § 534 Občianskeho zákonníka, z ktorého znenia budeme v tomto príspevku vychádzať. Cieľom je poskytnúť vymedzenie inštitútu prevzatia plnenia, odlíšenie od podobných mechanizmov a uviesť príklad jeho využitia.
Prevzatie plnenia – vymedzenie
Načrtnime si modelovú situáciu. Dlžník uzavrel s veriteľom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov za účelom kúpy motorového vozidla. Pohľadávka veriteľa bola súčasne zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k motorovému vozidlu v prospech veriteľa (a teda „dočasným“ vlastníkom motorového vozidla sa stal veriteľ, pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky). Dlžník sa jedného dňa rozhodne, že už nemá záujem o motorové vozidlo a rád by sa svojho záväzku splatiť poskytnuté finančné prostriedky zbavil.
O motorové vozidlo prejaví záujem tretia osoba. Poznámka: Situácia je popísaná zjednodušene, pričom sme si vedomí toho, že v konkrétnom prípade môžu zavážiť jednotlivé zmluvné podmienky poskytnutia finančných prostriedkov a ich zmluvné zabezpečenie. Východiskom je predovšetkým triáda vzťahu dlžník, veriteľ a tretia osoba.
Na uvedenom príklade je možné dobre odlíšiť prevzatie plnenia od iných podobných mechanizmov, ktoré vo výsledku tiež môžu smerovať k tomu, aby záväzok dlžníka voči veriteľovi splnila tretia osoba a následne nadobudla motorové vozidlo. Ide o odlíšenie od:
Prevzatie záväzku (§ 531 ods. 1 Občiansky zákonník);
Pristúpenie k záväzku (§ 531 ods. 2 a 533 Občiansky zákonník);
Zásadný rozdiel medzi nimi spočíva v ingerencií veriteľa nevyhnutnej pre uzavretie a následnú realizáciu tej ktorej zmeny, či „nezmeny“. Na rozdiel od prevzatia záväzku a pristúpenia k záväzku, dohodu o prevzatí plnenia je možné uzavrieť aj bez súhlasu veriteľa, resp. bez akejkoľvek jeho účasti a pôsobenia. Zrkadlovým odrazom toho je, že ani veriteľovi nevznikajú žiadne priame práva voči tretej osobe, ktorá sa s dlžníkom dohodla, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi. Veriteľ sa o existencií dohody o prevzatí plnenia medzi dlžníkom a treťou osobou v podstate nemusí ani dozvedieť až do momentu, kedy tretia osoba veriteľovi splní záväzok dlžníka.
Určitá miera účasti veriteľa je však nevyhnutná pri realizácií dohody o prevzatí plnenia, nakoľko v občianskoprávnych vzťahoch veriteľ nie je povinný prijať plnenie záväzku dlžníka od tretej osoby.
V praxi je časté, že veriteľ požaduje k akceptácií plnenia predloženie buď dohody o prevzatí plnenia (v záujme právnej istoty, že nejde o bezdôvodné obohatenie) alebo aspoň súhlas dlžníka s tým, že tretia osoba plní namiesto neho. Ak by veriteľ odmietol (z akýchkoľvek dôvodov) prevziať plnenie od tretej osoby, došlo by vlastne k zániku dohody o prevzatí plnenia zmarením jej účelu.
Naopak, účasť veriteľa pri realizácií dohody o prevzatí plnenia nie je nevyhnutná v obchodnoprávnych vzťahoch, nakoľko podľa § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka „Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí.“
Ďalším rozdielom je, že prevzatím plnenia nedochádza k zmene na strane dlžníka, ako to je pri prevzatí záväzku, kde sa mení osoba dlžníka alebo pri pristúpení k záväzku, kde sa mení počet subjektov na strane dlžníka. Pri prevzatí plnenia ostáva dlžník vo vzťahu ku veriteľovi rovnaký a nijako sa nemení ani obsah záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom.
Ako to vyložil Najvyšší súd SR?
Prevzatie plnenia sa teda realizuje výlučne v rovine vzťahu dlžník a tretia osoba s tým, že veriteľov súhlas sa vyžaduje len pri akceptácií treťou osobou poskytnutého plnenia (pozn. v rámci občianskoprávnych vzťahov).
Obdobne popísal prevzatie plnenia aj Najvyšší súd SR v Uznesení zo dňa 26.03.2008, sp. zn. 6 Obo 297/2006„Veriteľ nie je účastníkom vzťahu, ktorým bolo prevzaté plnenie podľa § 534 Občianskeho zákonníka a nový záväzok nič nemení na účastníkoch základného záväzkového vzťahu ani vo vzťahu samotnom, keďže veriteľ nemá žiadne priame právo.“
Dlžník sa môže na základe dohody o prevzatí plnenia domáhať od tretej osoby len toho, aby plnila namiesto neho jeho veriteľovi, nemôže napríklad požadovať, aby tretia osoba plnila priamo dlžníkovi (hoci so zámerom, aby potom dlžník takto získané plnenie poskytol veriteľovi).
Ako sme uviedli vyššie existencia dohody o prevzatí plnenia nemá žiaden dopad na záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník sa jej uzavretím nezbavuje svojho záväzku voči veriteľovi. Pokiaľ by tretia osoba nesplnila svoj záväzok vyplývajúci z prevzatého plnenia a dlžník by záväzok splnil voči veriteľovi sám, mohol by sa voči tretej osobe domáhať nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Praktická využiteľnosť
Dohoda o prevzatí plnenia, rozdielne od prevzatia záväzku alebo pristúpenia k záväzku, nevyžaduje písomnú formu. Môže byť uzavretá tiež ústne alebo konkludentne, hoci túto formu určite neodporúčame. Dôvod je pritom zásadný. Tretej osobe tým že splní za dlžníka veriteľovu pohľadávku, nevznikne žiadne regresné právo voči dlžníkovi.
Rovnako by jej realizáciou nešlo o bezdôvodné obohatenie (podľa § 454 Občianskeho zákonníka tým, že sa za dlžníka plnilo, čo podľa práva mal plniť sám), nakoľko právnym dôvodom plnenia za dlžníka bola existujúca dohoda o prevzatí plnenia.
Preto pokiaľ tretia osoba poskytne plnenie namiesto dlžníka veriteľovi, aby napríklad nadobudla za takto poskytnuté plnenie motorové vozidlo, je nevyhnutné, aby si dlžník a tretia osoba zmluvne upravili všetky nároky, ktoré im v súvislosti s prevzatím plnenia a jeho realizáciou vzniknú.
V danom prípade by bolo žiaduce, aby predmetom dohody o prevzatí plnenia boli aj podmienky prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktoré splnením záväzku voči veriteľovi nadobudne dlžník, nie priamo tretia osoba, ktorá plnila za dlžníka, ako aj realizácie všetkých potrebných úkonov spojených so zaevidovaním motorového vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte, či jeho odovzdanie novému vlastníkovi.
Záver
V tomto príspevku sme sa pokúsili vymedziť a popísať vzájomné vzťahy, ktoré vznikajú pri prevzatí plnenia medzi zúčastnenými subjektmi. V zásade je možné zhrnúť, že ide o prostriedok, ktorým je možné pružne usporiadať záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými subjektmi - dlžník, veriteľ a tretia osoba, v obchodnoprávnych vzťahoch aj bez akéhokoľvek nutného spolupôsobenia veriteľa.
