Žalobkyňa, ktorá sa so svojou žalobou obrátila na Obvodný súd pre Prahu 1 (Obvodný súd), je advokátkou zapísanou v Českej advokátskej komore. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy vo výške 2.790,254 Kč spolu s príslušenstvom z titulu zmluvy o poskytovaní právneho poradenstva, ktorú uzatvorila so žalovanou. Svoju žalobu odôvodnila tak, že so žalovanou uzatvorila ústnu zmluvu o poskytovaní právneho poradenstva, ktoré spočívalo v poskytovaní právnych služieb klientom žalovanej v substitučnom zastúpení za žalovanú spoločnosť. Služby žalovanej boli žalovanou vyúčtované priamo klientom, ktorí za ne zaplatili. Spočiatku boli služby žalobkyne hradené žalovanou, avšak po ukončení spolupráce žalovaná neuhradila posledné tri faktúry.
Obvodný súd o žalobe rozhodol tak, že konanie výrokom I. zastavil, výrokom II. rozhodol, že po právoplatnosti jeho uznesenia bude spis postúpený Českej advokátskej komore na ďalšie konanie a výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania.
Obvodný súd uviedol, že v priebehu súdneho konania zistil, že žalobkyňa nevyužila zmierovacie konanie tak, ako jej ako advokátke ukladá ustanovenie § 28 Zákona o advokácii. Žalobkyňa teda bola pred podaním žaloby na príslušný súd povinná podať návrh na začatie zmierovacieho konania pred Českou advokátskou komorou, čo však neurobila. Obvodný súd z toho dôvodu konanie zastavil pre existenciu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, nakoľko žalobkyňa nevyužila jej zákonnú povinnosť viesť zmierovacie konanie ako advokát proti inému advokátovi pred Českou advokátskou komorou, ktorej bude spis postúpený.
Žalobkyňa proti rozhodnutiu Obvodného súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodoval Mestský súd v Prahe (Mestský súd). Mestský súd rozhodnutie Obvodného súdu vo výroku I. a vo výroku III. potvrdil a vo výroku II. zrušil. Zároveň uviedol, že podmienkou vedenia súdneho konania je v danom prípade predchádzajúce obligatórne zmierovacie konanie pred orgánmi Českej advokátskej komory. Zmierovacie konanie pred podaním žaloby neprebehlo, resp. žalobkyňa nepodala návrh na jeho začatie. Mestský súd však uviedol, že tento nedostatok považuje za odstrániteľný nedostatok podmienok konania a teda ide o prípad, kedy je možné konanie zastaviť až potom, ako vo veci konajúci súd uskutočnil opatrenia na odstránenie tohto nedostatku.
Obvodný súd predmetné opatrenie nevykonal, pričom tento nedostatok považoval za neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Mestský súd však uviedol, že žalobkyňa vo svojom odvolaní sama uviedla, že v tejto veci podá predsedovi Českej advokátskej komory návrh na začatie zmierovacieho konania. Do času rozhodovania Mestského súdu však k začatiu zmierovacieho konania nedošlo a na základe dopytu na Českej advokátskej komore bolo zistené, že žiadne zmierovacie konanie medzi účastníkmi súdneho konania neprebieha. Z toho dôvodu mal Mestský súd za to, že je nadbytočné vykonávať akékoľvek opatrenia na odstránenie nedostatku podmienky konania a uzavrel, že postup Obvodného súdu bol správny.
Žalobkyňa však proti rozhodnutiu Mestského súdu podala dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie závisí od vyriešenia otázky procesného práva, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ vyriešená nebola. Žalobkyňa taktiež uviedla aj konkrétnu otázku, a to či v sporovom konaní predstavuje povinnosť advokátov viesť zmierovacie konanie pred orgánmi Českej advokátskej komory procesnú podmienku, a ak áno, tak či absencia zmierovacieho konania je odstrániteľnou alebo neodstrániteľnou podmienkou konania. Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci žalobkyňa vidí v tom, že podľa jej názoru absolvovanie zmierovacieho konania nie je jednou z podmienok konania. Kontrola a eventuálny postih advokáta za porušenie ustanovenia § 28 Zákona o advokácii podľa názoru žalobkyne patrí výlučne orgánom Českej advokátskej komory a z toho dôvodu nemôže byť podmienkou konania, ktorej nedostatok môže viesť ku zastaveniu konania.
K podmienkam konania všeobecne Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd) ako súd dovolací odkázal na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V súlade s ustanovením § 103 Občianskeho súdneho poriadku súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci samej rozhodnúť. Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo jej má predchádzať iné konanie, súd vec postúpi po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu. V zmysle ustanovenia § 104 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý je možné odstrániť, súd vykoná vhodné opatrenia na odstránenie tohto nedostatku. Následne spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie rozhodnúť vo veci samej. Ak sa nepodarí nedostatok odstrániť, súd konanie zastaví.
Za podmienky konania sa v civilnom sporovom konaní pritom rozumie napríklad právomoc a príslušnosť súdu, či spôsobilosť byť stranou sporu.
V prejednávanej veci je rozhodujúce posúdenie povinnosti ustanovenej § 28 Zákona o advokácii, ktoré stanovuje, že advokát alebo advokátsky koncipient sú v záujme cti a vážnosti advokátskeho stavu povinní predtým, ako proti inému advokátovi alebo advokátskemu koncipientovi začnú súdne alebo iné konanie vo veci súvisiacej s výkonom advokácie, využiť zmierovacie konanie pred orgánmi Českej advokátskej komory. Predmetné ustanovenie o zmierovacom konaní je ďalej bližšie špecifikované v uznesení predstavenstva Českej advokátskej komory, ktorým sa upravuje zmierovacie konanie. Účelom zmierovacieho konania je pritom snaha o zmierne vyriešenie veci a prevencia toho, aby advokáti svoje spory, ktoré sa veľmi často týkajú klientov či veľmi citlivých záležitostí prejednávali vo verejných procesných konaniach. Z toho dôvodu ustanovenie § 28 Zákona o advokácii ukladá advokátom povinnosť predtým, ako iniciujú súdne konanie, využiť zmierovacie konanie.
Výsledkom zmierovacieho konania pritom nie je autoritatívne rozhodnutie o právach a povinnostiach strán. Ak účastníci zmierovacieho konania zmier neuzatvoria, zmierovací orgán toto konanie zastaví a konanie sa v tom prípade považuje za bezvýsledné.
V prejednávanej veci sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala zaplatenia odmeny za poskytnutie právneho poradenstva žalovanej. Vo veci konajúce súdy pritom dospeli k názoru, že súdne konanie je nutné zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej podmienky. Tieto závery Najvyšší súd označil za nesprávne.
Účelom úpravy zmierovacieho konania podľa Zákona o advokácii je pritom zachovanie dôstojnosti, cti a vážnosti advokátskeho stavu snahou o dosiahnutie zmieru advokátov prostredníctvom interného riešenia ich sporov pred stavovskými samosprávnymi orgánmi. Účelom zmierovacieho konania teda nie je odbremenenie civilných súdov.
Porušenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 28 Zákona o advokácii môže predstavovať vznik disciplinárneho previnenia, nemôže však viesť k zastaveniu súdneho konania z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Je preto možné konštatovať, že stavovská povinnosť, podľa ktorej je advokát alebo advokátsky koncipient povinný v záujme cti a vážnosti advokátskeho stavu pred začatím súdneho alebo iného konania vo veci súvisiacej s výkonom advokácie využiť zmierovacie konanie, nepredstavuje procesnú podmienku a teda ani nemôže viesť k zastaveniu konania pre nedostatok súdnej právomoci.
Ak teda Mestský súd konanie zastavil s tým, že podmienkou vedenia súdneho konania je v danom prípade predchádzajúce obligatórne zmierovacie konanie, jeho právny názor nie je správny.
Najvyšší súd z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodnutie Mestského súdu zrušil. Vzhľadom na to, že dôvody, pre ktoré bolo zrušené rozhodnutie Mestského súdu, je možné vztiahnuť aj na rozhodnutie Obvodného súdu, Najvyšší súd zrušil aj rozhodnutie Obvodného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
