Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 58. 000 € spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že so žalovaným ústne uzatvorila zmluvy o pôžičke vo výške 58. 000 €. Po uzatvorení zmlúv zaslala žalobkyňa uvedenú sumu žalovanému vo viacerých platbách na účet s tým, že pôžička bude jednorazovo splatená v lehote jedného mesiaca od poslednej platby. Žalovaný však v tejto lehote pôžičku nevrátil, čím sa dostal do omeškania.
Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázala pasívnu legitimáciu žalovaného, t. j. že medzi ňou a žalovaným ako fyzickou osobou došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke, na základe ktorých mala žalovanému poskytnúť sumu v celkovej výške 58. 000 €, pričom žalovaný tvrdil, že nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako manažér zastupoval Občianske združenie Volley team Unicef.
Po odvolaní žalobkyne odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 58. 000 € zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 58. 000 €.
Žalobkyňa videla nesprávnosť v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za to, že žalobkyňa svoj nárok odôvodnila dohodnutými zmluvami o pôžičkách medzi ňou a žalovaným (ktoré boli uzavreté prostredníctvom telefonického hovoru) vzhľadom na ich dobré vzťahy, pričom pôžičku poskytla žalovanému ako fyzickej osobe práve preto, že mu dôverovala a zároveň verila, že pôžičku vráti podľa dohody. Dodal, že zo skutočnosti, že vypožičané sumy mali byť použité pre činnosť a prevádzku občianskeho združenia, nemožno dôvodiť vôľu žalovaného uzavrieť zmluvy ako osoba konajúca za občianske združenie, ide iba o motív konania žalovaného. Podľa odvolacieho súdu o konaní žalovaného ako fyzickej osoby svedčí aj skutočnosť, že požiadal žalobkyňu, aby peniaze poslala na účet patriaci žalovanému ako fyzickej osoby a v jednom prípade na účet tretej osoby. Ani v jednom prípade však peniaze neboli poukázané občianskemu združeniu. Bez potreby zopakovania dokazovania odvolací súd skonštatoval, že vyhodnotenie dôkazov prvoinštančným súdom je po právnej stránke nesprávne a z toho dôvodu rozhodnutie o uplatnenej istine zmenil. Vzhľadom na rozpor tvrdení a skutočnosť, že súd prvej inštancie sa so splatnosťou pôžičiek v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, odvolací súd zrušil rozhodnutie v časti uplatneného príslušenstva a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Proti takémuto rozsudku podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd SR ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné a tiež dôvodné.
Dovolateľ odôvodnil porušenie práva na spravodlivý proces okrem iného tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu možno považovať aj za nečakané, prekvapivé, nepredvídateľné a riadne neodôvodnené.
Najvyšší súd SR už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúru Ústavného súdu SR zaujal stanovisko, že medzi práva civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, pričom za jeho porušenie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, ktorý zakladá aj prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (C. s. p.).
Požiadavka úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia je na odvolacom súde nutná najmä vtedy, ak odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie. V takomto prípade odvolací súd musí podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený a poukázať na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len za predpokladu, že odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, resp. nepodriadil zistený skutkový stav.
Odvolací súd zároveň uviedol, že
„z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvami o pôžičkách prenechala žalobkyňa ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi sumu 58. 000 € a žalovaný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť“, pričom zmenu rozsudku odôvodnil tým, že „o tom, že žalovaný konal ako fyzická osoba, podporne svedčí aj skutočnosť, že požiadal žalobkyňu, aby peniaze poslala na účet patriaci žalovanému ako fyzickej osobe a v jednom prípade na účet tretej osoby, avšak ani v jednom prípade peniaze neboli poukázané občianskemu združeniu. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázaním aj na SMS komunikáciu medzi stranami vyvodil záver, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, a to preto, že sa používa množné číslo, teda pôžičku má vrátiť občianske združenie, je potrebné na druhej strane poukázať aj na takú komunikáciu, v ktorej žalovaný uvádza, že si „bude musieť zobrať úver a vyriešiť to“ a pokiaľ používal žalovaný množné číslo smerujúce k osobám dlžníkov z pôžičiek, tak potom, ak požičané sumy následne poskytol občianskemu združeniu a očakával ich vrátenie od občianskeho združenia, je logické aj používanie množného čísla pokiaľ ide o osobu dlžníka.“
Avšak záver súdu prvej inštancie bol:
„na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným ako fyzickou osobou došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke, na základe ktorých mu mala poskytnúť sumu v celkovej výške 58. 000 €.“
Dovolací súd konštatoval, že na základe nedostatku dôvodov je odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné, nakoľko závery odvolacieho súdu neboli ozrejmené takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.
Odvolací súd zároveň pochybil, keď bez toho, aby dokazovanie zopakoval, dospel k odlišnému skutkovému záveru, než súd prvej inštancie. Odvolací súd, pokiaľ sa chcel od súdom prvej inštancie prijatého skutkového záveru o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou (spornej otázke pasívne legitimovaného subjektu) odchýliť, mal opätovne vykonať dokazovanie. Ak tak odvolací súd neurobil a vyvodil odlišný skutkový záver bez toho, aby dokazovanie v potrebnom rozsahu sám zopakoval, porušil ustanovenie § 384 ods. 1 C. s. p. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k vyhoveniu žaloby (ktorá bola predtým zamietnutá), dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie.
Najvyšší súd SR preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca.
Zdroj: Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/179/2018 zo dňa 30.10.2019
