Dňa 4. októbra 2024 rozhodla Veľká komora Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke Rumunska vo veci C‑4/23 (Mirin). V tomto prípade šlo o právoplatne vykonanú zmenu mena, identifikačného čísla a rodu zo ženského na mužský v Spojenom kráľovstve, pričom osoba (s dvojitým britským a rumunským občianstvom) si chcela túto zmenu dať uznať aj v Rumunsku, kde však orgány od nej žiadali osobitné konanie. Rumunský súd v rámci súdneho konania v tejto veci položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku, či je ich právna úprava, vďaka ktorej by musela osoba podstúpiť ďalšie súdne konanie o uznanie tejto zmeny, v rozpore s právom Európskej únie.
Súdny dvor Európskej únie vyslovil, že takáto právna úprava, ktorá neumožňuje osobe (občanovi Európskej únie) zapísať do rodného listu a uznať zmenu krstného mena či rodovej identity, ktoré boli zmenené legálnou cestou v inom členskom štáte v rámci výkonu slobody pohybu a pobytu, a následkom ktorej by musela osoba iniciovať ďalšie súdne konanie o zmene identity v členskom štáte, v ktorom o zmenu rodného listu žiada, je v rozpore s právom Európskej únie. V tomto prípade ďalej nemalo relevanciu ani to, že osoba nadobudla zmenu identity v Spojenom kráľovstve a žiadosť v Rumunsku podala až po Brexite.
SKUTKOVÉ OKOLNOSTI
Pohlavie pána Ariana Mirzarafieho-Ahiho bolo pri narodení zapísané ako ženské, a teda jeho rumunský rodný list obsahuje ženské krstné meno, identifikuje ho ako ženu a prideľuje mu ženské osobné identifikačné číslo. V roku 2008 sa s rodičmi presťahoval do Spojeného kráľovstva a nadobudol britské štátne občianstvo. V roku 2017 si zmenil v Spojenom kráľovstve krstné meno a občianske oslovenie na mužské postupom „deed poll“, ktorý umožňuje britským občanom vykonať takúto zmenu vyhlásením. V súvislosti s tým si zmenil aj úradné doklady vydané britskými orgánmi.
V roku 2020 získal v Spojenom kráľovstve „Gender Identity Certificate“ (osvedčenie o rodovej identite), čo je dokument potvrdzujúci mužskú rodovú identitu. Následne na základe tohto vyhlásenia a osvedčenia chcel v Rumunsku požiadať o zápis do rodného listu údajov týkajúcich sa zmeny krstného mena, rodu a osobného identifikačného čísla tak, aby zodpovedali mužskému pohlaviu, ako aj o vydanie nového rodného listu.
Úrady zamietli túto žiadosť, keďže podľa rumunskej legislatívy možno takúto zmenu zapísať iba po schválení právoplatným rozhodnutím súdu. Podal teda žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zapísať tieto zmeny do rodného listu (meno, rod a osobné identifikačné číslo) aby zodpovedali mužskému pohlaviu, ako aj vydania nového rodného listu. Pri žiadosti o uznanie argumentoval právom občanov Európskej únie na voľný pohyb, pričom podstúpenie konania o schválenie zmeny identity bolo pre neho rizikové z toho hľadiska, že by mohlo prísť k situácii, kedy by rumunský súd rozhodol inak ako britské orgány (teda že zmenu by nepovolil).
Aj Európsky súd pre ľudské práva vyslovil vo svojom rozhodnutí X a Y proti Rumunsku, že Rumunsko nemá nastolený postup na zmenu mena a pohlavia, ktorý by spĺňal normy Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, týkajúce sa rýchlosti, transparentnosti a dostupnosti. Rumunský súd sa teda obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou, či rumunská legislatíva, žiadajúca dodatočné konanie v tejto veci, bráni právam stanoveným európskom legislatívou, a s druhou, či má v tejto veci relevanciu to, že Spojené kráľovstvo už nie je členským štátom Európskej únie.
POSÚDENIE SÚDNYM DVOROM EURÓPSKEJ ÚNIE
Podľa Súdneho dvora Európskej únie patrí osobný stav jednotlivcov (teda aj zmena mena a rodovej identity), do právomoci členských štátov, do ktorej Európska únia nezasahuje. Každý štát však popri tom musí dodržiavať právo Európskej únie a slobodu voľného pohybu a pobytu na území iných členských štátov, a na tento účel majú uznať osobný stav stanovený v inom členskom štáte v súlade s jeho právom. V súvislosti so skutkovými okolnosťami prípadu Mirin rozhodol Súdny dvor Európskej únie o tom, že takéto odmietnutie uznania zmeny pohlavia môže narušiť uplatňovanie práva slobody pohybu a zdržiavania sa na území iných členských štátov.
Súdny dvor Európskej únie ďalej vyslovil, že na základe rozdielov medzi dvomi menami tej istej osoby môžu vzniknúť rôzne ťažkosti a nejasnosti, a to vzhľadom na úkony každodenného života, ktoré si vyžadujú použitie preukazu totožnosti. Podľa Súdneho dvora Európskej únie rod rovnako ako meno definuje osobný status ako aj totožnosť osoby, pričom samotné odmietnutie uznať rodovú identitu získanú v inom členskom štáte legálnou cestou mu môže spôsobiť ťažkosti vzhľadom na administratívnu, profesionálnu ale aj súkromnú sféru jeho života. Špecifikoval možné riziko napríklad pri posudzovaní pravosti identifikačných dokumentov a údajoch v nich obsiahnutých, čo samo o sebe môže brániť výkonu slobody pohybu a pobytu.
Obmedziť výkon takéhoto práva môže aj samotná skutočnosť, že osoba je nútená iniciovať ďalšie konanie o legálnej zmene rodovej identity, a to aj napriek tomu, že už k takejto zmene prišlo legálnou cestou v inom členskom štáte. Súdny dvor Európskej únie teda konštatoval, že takáto právna úprava, ktorá núti osobu začať nové konanie pre umožnenie zápisu krstného mena a rodovej identity legálne nadobudnutej v inom členskom štáte, je v rozpore s požiadavkami týkajúcimi sa slobody pohybu a pobytu.
