Pôsobenie v rôznych odvetviach práva vždy znamenalo a aj v súčasnosti znamená určitý sociálny status, a to nie len z pohľadu dosiahnutého vzdelania a všeobecnej rozhľadenosti, ale aj z hľadiska ekonomického postavenia voči ostatným povolaniam. To platí o to viac v očiach bežnej verejnosti, pokiaľ ide o výkon slobodného povolania advokáta. Bežný občan si s týmto povolaním spája pomerne pohodlný život tešiaci sa značnej hojnosti či už materiálnych vecí ako peňazí, ale aj mnohých iných príležitostí, ktoré vyplývajú zo znalostí a informácií, ku ktorým sa advokát v rámci výkonu svojho povolania dostane.
Veľmi zriedkavo sa ale hovorí o tŕnistej a náročnej ceste, ktorá vedie k tomuto postaveniu. Okrem náročného absolvovania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo a absolvovanie ešte náročnejších advokátskych skúšok je potrebné, aby absolvent vysokej školy mal vykonanú koncipentskú prax. V minulosti platila právna úprava, ktorá určovala povinnú dĺžku koncipentskej praxe pre uchádzača o advokátske skúšky v rozsahu minimálne 5 rokov, teda rovnako dlhé obdobie, akým je štúdium na vysokej škole v odbore právo. V súčasnosti prístup na advokátske skúšky vyžaduje už prijateľnejšie 3 roky koncipientskej praxe, ale táto skutočnosť je iba jednou z mnohých, ktoré ukazujú náročnosť dosiahnutia povolania advokáta, a zároveň obmedzenia vyplývajúce z práce koncipienta.
Kto je koncipient?
Samotné postavenie koncipienta nie je právnickou profesiou v pravom slova zmysle. V zásade ide o osobu, ktorá sa zaúča do praktickej aplikácie práva pod odborným vedením a dozorom riadneho advokáta alebo inej právnej profesie, ktorý by ho takouto cestou mal oboznamovať so všetkými aspektmi výkonu tohto povolania. Advokátsky koncipient je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou.
Právna úprava postavenia koncipientov je obsiahnutá najmä v piatej časti zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z. a stanovuje pravidlá pre výkon tohto povolania. Ukladá povinnosť koncipientom počas celého obdobia praxe zúčastniť sa na pojednávaniach podľa Trestného poriadku a podľa Občianskeho súdneho poriadku (dnes Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku) v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisom komory a túto skutočnosť preukázať záznamami vo výkaze praxe. Advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.
Samotný výkon činnosti koncipienta pritom nemusí nevyhnutne smerovať k povolaniu advokáta. Okrem advokácie nevyhnutnosť koncipientskej praxe vyžaduje aj povolanie notára alebo exekútora. To znamená, že prípadný záujemca o tento právny odbor by musel absolvovať prax, byť v pracovno-právnom vzťahu s notárom alebo exekútorom, čo by mu po zložení príslušných skúšok umožnilo vykonávať toto zamestnanie. Samozrejme platí, že vzhľadom na rozličné právne zameranie rôznych profesií by aj samotná koncipientská prax bola vykonávaná rozdielnym spôsobom, pričom právnu úpravu praxe notárskych, resp. exekútorských koncipientov v zákone o advokácii nenájdeme; na výkon ich praxe sa vzťahuje Notársky, resp. Exekučný poriadok.
Zlučiteľnosť povolania koncipienta a iného pracovného pomeru
Na výkon zamestnania koncipienta sa vzťahuje viacero obmedzení. Advokátsky koncipient v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. i) zákona o advokácii nesmie byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej, umeleckej alebo športovej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.
V kontexte výkonu povolania osoby v pozícii koncipienta a inej činnosti vydala usmernenie aj samotná Slovenská advokátska komora. Základným predpokladom pozitívneho rozhodnutia komory pri posudzovaní zlučiteľnosti výkonu činností v prípade advokátskeho koncipienta je skutočnosť, že táto činnosť svojím obsahom a rozsahom nebude ohrozovať riadny výkon praxe advokátskeho koncipienta, činnosť bude vykonávaná mimo hlavnej pracovnej doby a so súhlasom školiteľa so zreteľom na ustanovenie § 22 ods. 5 písm. c) Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného Konferenciou advokátov 10. júna 2017.
Aj tu vyvstávajú rôzne otázniky, nakoľko ide o posudzovanie ad hoc situácií. Nie je zrejmé, čo je ohrozovanie riadneho výkonu praxe advokátskeho koncipienta svojím obsahom alebo rozsahom, teda čo konkrétne by bolo možné považovať za nezlučiteľné s etikou a morálkou právnického stavu a či rozvrhnutie si pracovného času v rovnomernom pomere s iným zamestnaním by bolo ohrozením rozsahu výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Na to je naviazaná aj značná neistota pre koncipienta z hľadiska výberu iného pracovného pomeru, nakoľko samotný príjem z pracovno-právneho vzťahu s advokátom vzhľadom na dnešný rozsah odmeňovania a ekonomických faktorov ako inflácia a zdražovania nemusí byť pre danú osobu postačujúci. Pokiaľ by sme hovorili o osobe, ktorá žiada o hypotekárny úver na bežný trojizbový byt vo väčšom meste alebo osobe, ktorá si chce založiť a živiť rodinu, existuje extrémne malá časť koncipientov, ktorá by si to zo svojho koncipientského platu mohla dovoliť.
Zjemňovanie podmienok v ČR
V oblasti zjemňovania náročnosti výkonu koncipientskej praxe sa snaží posunúť aj Česká republika. V novele zákona o advokácii by totiž malo dôjsť k zmene, ktorá umožní prax vykonávať aj na čiastočný úväzok. Advokátsky koncipient musí podľa súčasného zákona upravujúceho koncipientskú prax v Českej republike tri roky vykonávať prax v rozsahu 40 hodín týždenne, a nie je možné ju robiť na čiastočný úväzok. To by sa malo zmeniť už od 1. júla 2023 za predpokladu schválenia tejto úpravy.
Úľava bude rovnako platiť pre koncipientov trvalo starajúcich sa o osobu blízku, typicky o koncipientky na materskej dovolenke. Doterajšia úprava im totiž počas materskej dovolenky neumožňovala prax vykonávať.
Koncipienti by tiež mali podľa novely plošne chodiť na súd bez prehliadok justičnou strážou. Novela zákona o súdoch a sudcoch v minulom roku takmer odstránila problémy s osobnými prehliadkami advokátov pri vstupoch do súdnych budov. V poslednej dobe sa ale podľa Českej advokátskej komory začali rovnaké problémy so vstupom vyskytovať u advokátskych koncipientov, ktorí sú vybavení preukazmi komory. Preto sa komora obrátila na ministra spravodlivosti Pavla Blažka so žiadosťou, aby v rámci rokovaní s predsedami súdov dohodol, že advokátskych koncipientov (a tiež právnych čakateľov, notárskych a exekútorských koncipientov a kandidátov) sa týka rovnaký režim vstupov ako pre advokátov, prokurátorov, notárov a exekútorov. Minister Pavel Blažek prisľúbil vyriešiť tento problém metodickým pokynom.
Pýtali sme Slovenskej advokátskej komory, či plánuje nasledovať ČR a umožniť koncipientskú prax vykonávať aj na čiastočný úväzok:
„Platná úprava vychádza z predpokladov, že na kvalitnú prípravu budúcich advokátov, od ktorých závisí celková úroveň ochrany práv fyzických a právnických osôb, si v súčasných podmienkach vyžaduje plnú sústredenosť koncipienta. To nevylučuje, aby sa popri riadnom výkone praxe nemohol venovať napríklad publikačnej, alebo vedeckej činnosti.
Platná úprava na Slovensku v neposlednom rade zohľadňuje aj stav a úroveň vysokoškolského vzdelávania. Zároveň treba zohľadniť, že trojročná koncipientská prax môže byť skrátená uznaním inej právnej praxe, čo už v súčasnosti môže mať vplyv na praktickú prípravu na povolanie advokáta. O to viac preto považujeme za správne, aby sa budúci advokáti venovali potrebnej príprave naplno.“
Priestor na zlepšenie
V dnešnej dobe je situácia koncipientov v Slovenskej republike neporovnateľne lepšia ako v minulosti. Môžu za to aj mnohé združenia ako Iniciatíva za lepšiu advokáciu, ktorá bola jedna z najhlasnejších iniciátorov zavedenia 3 ročnej koncipientskej praxe. Aj vďaka verejnému tlaku sa zaviedla táto pozitívna zmena napriek odporu Slovenskej advokátskej komory, ktorá protiargumentovala voči tejto zmene, že takto dôjde k zníženiu kvality koncipientov a teda aj budúcich advokátov. Aj súčasnosť ukázala, že tieto obavy neboli opodstatnené a kvalita advokátov nijako neklesla v dôsledku kratšej praxe. Existuje ešte mnoho priestoru na vylepšenie pozície koncipientov, ako napríklad podrobnejšie vymedzenie ich náplne práce v právnych normách alebo usmerneniach Slovenskej advokátskej komory. Mnoho z nich vníma s nevôľou, že ako absolventi vysokých škôl v odbore právo, často krát ich pracovnými povinnosťami na pozícii koncipientov sú administratívne úlohy namiesto právnych. Podľa komory vzdelávanie koncipientov nie je upravené formou usmernení, ale záväzných predpisov komory, ktoré túto problematiku veľmi podrobne upravujú, a ktorými sú povinní sa riadiť koncipienti aj školitelia.
Samostatnú kapitolu problematiky predstavuje skutočnosť, že najmä menšie kancelárie alebo samostatní špecializovaní advokáti nedokážu objektívne poskytnúť koncipientom tak široký rozsah právnych skúseností zo všetkých právnych odvetví, ako to vyžaduje právna úprava zohľadňujúca podmienky prihlasovania sa na advokátske skúšky. Ak sa advokát alebo kancelária sústreďuje výhradne na problematiku správneho alebo obchodného práva, je takmer isté, že ich koncipient nenadobudne praktické skúsenosti v odvetví trestného práva potrebné pre úspešné absolvovanie advokátskych skúšok. Je samozrejmé, že advokát by mal ovládať právo ako celok, ale bolo by potrebné tomu prispôsobiť aj podmienky jeho praxe. Bolo by prínosné, ak by sa napr. zriadili určité vzdelávacie centrá aj prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory napríklad po vzore centier právnej pomoci, ktoré by poskytovali potrebné praktické skúsenosti v daných lokalitách koncipientom, pričom povinnosti, čas a skúsenosti by sa zarátavali ako koncipientská prax.
Cesta za ideálnym stavom je vždy zdĺhavá a praktický výsledok v podobe dokonalej úpravy nemožný. Správne kroky tejto cesty ale vedú vždy smerom dopredu bez stagnácie, a postupným zdokonaľovaním právnej úpravy aj po vzore vyspelejších krajín je možné priblížiť sa čo najviac k vytúženému cieľu. Nakoniec aj dnešný pracovný trh ukazuje určité trendy v tomto odvetví. V minulosti bol extrémny nadbytok záujemcov o pozíciu koncipienta a advokáti si mohli vyberať z mnohých uchádzačov bez toho, aby sa sami museli prispôsobiť trhu. V súčasnosti sa situácia otočila, a mnohí absolventi nemajú záujem o prácu koncipienta. Príčinami sú práve nízke finančné ohodnotenie, častokrát nie právna náplň práce a vysoká zodpovednosť. Zvrátiť tento trend je práve v rukách kompetentných, ktorí stanovujú pravidlá koncipientskej praxe, aby znovu zatraktívnili toto povolanie. Lebo nedostatok advokátov sa v konečnom dôsledku prejaví na ujme samotnej spoločnosti.
