Uznesenie Najvyššieho súdu SR
Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 23. marca 2017 uznesenie, sp. zn. 5 Tdo 7/2017, ktorým zodpovedal nasledovné otázky:
či sa údaje v mobilnom telefóne považujú za počítačové údaje,
či je potrebné (duplicitné) vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v platnom znení (ďalej len „Trestný poriadok“) v prípade, ak bol mobilný telefón vydaný alebo odňatý v zmysle § 89 a § 91 Trestného poriadku.
Skutkový stav
Okresný súd rozsudkom uznal obvineného vinného zo spáchania viacerých trestných činov, konkrétne nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a vydierania. Súčasne mu uložil úhrnný trest odňatia slobody, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku sa obvinený odvolal, pričom odvolací súd jeho odvolanie uznesením zamietol. Proti rozhodnutiu podal obvinený dovolanie, v ktorom okrem iného argumentoval tým, že vykonaný dôkaz bol nezákonný, nakoľko absentoval príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Išlo o nasledovné:
Sudcom pre prípravné konanie bol vydaný príkaz na vykonanie domovej prehliadky a príkaz na vykonanie prehliadky iných priestorov – motorového vozidla. Pri nich boli zaistené mobilné telefony. Z nich boli získané údaje o hovoroch, SMS správách a videozázname, ktoré prispeli k preukázaniu viny obvineného. Okrem príkazov na domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov boli v konaní vydané i príkazy na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ktorých cieľom bolo získanie údajov k odňatým mobilným telefónom a SIM kartám (meno vlastníka, účastnícke telefónne čísla, obdobie aktivácie SIM karty, doba používania, PUK kódy). Súčasťou príkazov nebola žiadosť o zisťovanie obsahu o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Najvyšší súd však v odôvodnení uviedol, že napriek tomu nemožno bez ďalšieho konštatovať porušenie zákona. Ustanovenie § 116 Trestného poriadku upravuje zisťovanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a oznámenie údajov zo strany právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré zabezpečujú telekomunikačnú prevádzku. Trestný poriadok nerieši situáciu, keď orgány činné v trestnom konaní môžu získať potrebné informácie z iných zdrojov ako od telekomunikačných operátorov.
Z odôvodnenia Najvyššieho súdu SR vyplynulo nasledovné:
Na zabezpečenie informácií z mobilného telefónu, ktorý bol vydaný alebo odňatý ako vec dôležitá pre trestné konanie podľa § 89 a § 91 Trestného poriadku, a to aj pri domovej prehliadke alebo prehliadke iných priestorov alebo pozemku v zmysle § 105 ods. 4 Trestného poriadku, alebo ak je mobilný telefón zaistený ako vecná stopa pri obhliadke podľa § 154 Trestného poriadku, nie je potrebné (duplicitné) vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 2 Trestného poriadku.
Napriek určitým spoločným technickým parametrom počítača a mobilného telefónu údaje uložené v mobilnom telefóne nie sú počítačovými údajmi v zmysle úpravy § 90 Trestného poriadku.
Orgány činné v trestnom konaní mali k dispozícii mobilné telefóny, získané zákonných spôsobom, obsahujúce záujmové informácie. Duplicitné požadovanie údajov a prepisov SMS správ a uskutočnených hovorov od telekomunikačnej spoločnosti by bolo v rozpore s logikou a hospodárnosťou konania.
Subjektom povinným oznámiť záujmové údaje v zmysle § 116 Trestného poriadku sú len telekomunikačné spoločnosti, nie orgány činné v trestnom konaní alebo znalec.
