Osoba D. C. T. (Odsúdený) bola na základe rozsudku Krajského súdu v Ústí nad Labem v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe uznaná vinnou zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jedmi a bola odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov. Okrem toho bolo zároveň rozhodnuté o zhabaní motorového vozidla značky Mercedes Benz, ktoré bolo Polícii Českej republiky vydané Odsúdeným na základe príkazu k prehliadke iných priestorov. Toto motorové vozidlo je však registrované na sťažovateľku, ktorá je dcérou Odsúdeného.
Súd prvého stupňa rozhodol tak, že motorové vozidlo má byť vrátené sťažovateľke. Štátny zástupca však proti rozhodnutiu podal sťažnosť, na základe ktorej bolo následne toto rozhodnutie Krajským súdom v Ústí nad Labem (Krajský súd) zmenené a Krajský súd rozhodol o zhabaní motorového vozidla, nakoľko dospel k záveru, že toto motorové vozidlo bolo nadobudnuté z výnosu z trestnej činnosti Odsúdeného ako otca sťažovateľky.
Vrchný súd v Prahe (Vrchný súd) následne rozhodnutie Krajského súdu zrušil a uložil ochranné opatrenie zhabania motorového vozidla. Vrchný súd mal za to, že motorové vozidlo posledných päť rokov používal výhradne Odsúdený a slúžilo k páchaniu trestnej činnosti. Vzhľadom na to je možné tvrdiť, že toto motorové vozidlo môže opätovne slúžiť k páchaniu trestnej činnosti a preto záujem spoločnosti na jeho zhabaní prevážil záujem sťažovateľky ako vlastníka motorového vozidla.
Sťažovateľka sa preto obrátila na Ústavný súd Českej republiky (Ústavný súd). Argumentovala tým, že zhabaním motorového vozidla došlo k bezdôvodnému zásahu verejnej moci do jej majetkovej sféry. Uviedla, že motorové vozidlo zakúpila za peniaze od jej rodičov, ktoré našetrili z vlastných zdrojov a z darov príbuzných a priateľov. Preto, že je rodinnou príbuznou Odsúdeného, nie je možné automatiocky tvrdiť, že motorové vodzilo bolo nadobudnuté za výnosy získané trestnou činnosťou Odsúdeného.
Ústavný súd po preskúmaní spisového materiálu a ústavnej sťažnosti sťažovateľky dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je v časti, v ktorej smeruje proti uzneseniu Vrchného súdu, dôvodná.
Uviedol, že zhabanie motorového vozidla malo za následok zbavenie sťažovateľky jej vlastníckeho práva k motorovému vozidly, pričom sťažovateľka namietala, že pre tento zásah neboli splnené podmienky. Z toho dôvodu posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti predpokladá zodpovedanie otázky, či napadnutým rozhodnutím Vrchného súdu nebolo rozhodnuté o zhabaní veci v rozpore s ústavnou zárukou vlastníckeho práva, prípadne, či sa tak nestalo následkom vybočenia zo zásad spravodlivého procesu, čo by odôvodňovalo rozpor napadnutého rozhodnutia Vrchného súdu s právom na súdnu ochranu.
Trestný zákon umožňuje uložiť trest prepadnutia veci, ktorá bola nástrojom trestnej činnosti alebo ktorá je sprostredkovaným výnosom z trestnej činnosti, pokiaľ hodnota veci tvoriacej bezprostredný výnos z trestnej činnosti nie je vo vzťahu ku hodnote veci tvoriacej sprostredkovaný výnos zanedbateľná. Ak však súd nerozhodne o treste prepadnutia veci, môže rozhodnúť o zhabaní tejto veci za predpokladu splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok.
Ochranné opatrenie sa zase ukladá bez toho, aby sa skúmal vzťah osoby, ktorej zhabaná vec patrí k trestnej činnosti, ku spáchaniu ktorej bola táto vec použitá. V každom prípade by však mal byť daný vzťah medzi trestným činom a zhabanou vecou.
Okrem toho je nutné hodnotiť aj to, či nedošlo k zhabaniu veci v rozpore s Trestným zákonom. Na zhabanie veci musia byť totiž splnené tri podmienky. Prvou podmienkou je to, že musí ísť o vec, ktorá je nástrojom trestnej činnosti. Ďalšou podmienkou je to, že táto vec ohrozuje bezpečnosť ľudí, majetku alebo spoločnosti alebo existuje nebezpečenstvo, že táto vec bude slúžiť k spáchaniu zločinu. Treťou podmienkou je to, že zhabanie veci musí byť primeraným opatrením, a to vo vzťahu k povahe alebo závažnosti spáchaného trestného činu, k nebezpečiu, ktoré hrozí od páchateľa v budúcnosti pre záujmy chránené Trestným zákonom, k osobe páchateľa ako aj k jeho pomerom.
Aplikáciou vyššie uvedených podmienok na skutkový stav Ústavný súd dospel k tomu, že zhabané motorové vozidlo bolo nepochybne použité na spáchanie trestného činu. Z toho dôvodu je prvá z vyššie uvedených podmienok splnená. Vo vzťahu k splneniu ostatných podmienok Ústavný súd uviedol, že má za to, že ich splnením sa všeobecné súdy zaoberali nedostatočne.
Účelom ochranného opatrenia zhabaním veci nie je potrestanie vlastníka tejto veci, ale presadenie verejného záujmu na tom, aby táto vec použitá k spáchaniu trestného činu ďalej neohrozovala bezpečnosť ľudí, majetku či spoločnosti. Nebezpečenstvo, že táto vec bude slúžiť k spáchaniu zločinu pritom nie je možné odvodzovať výlučne z možnosti jej použitia na tento účel. Takto koncipovaná podmienka by totiž mohla byť splnená v každom jednom posudzovanom prípade.
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že zhabané motorové vozidlo vo vlastníctve sťažovateľky bolo použité na spáchanie trestného činu. Na druhej strane sa však Vrchný súd pri svojom rozhodovaní dostatočne nevenoval tomu, na základe akých dôvodov je možné prepokladať použitie tohto motorového vozidla na páchanie ďalšej trestnej činnosti. Všeobecné súdy mali zisťovať to, či existuje reálna obava, že motorové vozidlo bude aj v budúcnosti použité na spáchanie zločinu.
Pretože Ústavný súd mal za to, že došlo k vybočeniu z medzí prípustného výkladu Trestného zákona pri rozhodovaní o zhabaní veci a na tomto základe bolo vydané ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie Vrchného súdu, konštatoval porušenie práva sťažovateľky na súdnu ochranu a ochranu jej vlastníckeho práva. Ústavnej sťažnosti sťažovateľky z toho dôvodu preto čiastočne vyhovel a napadnuté rozhodnutie Vrchného súdu zrušil.
zdroj: nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 22. augusta 2022, sp. zn.: II. ÚS 645/22
