Trest domáceho väzenia
Trestný zákon[1] upravuje viacero druhov trestov. Jedným z nich je aj trest domáceho väzenia. Ide o alternatívny trest, najmä voči trestu odňatia slobody. V súčasnosti sú väznice preplnené, pričom štát vykladá na jedného väzňa vo výkone trestu odňatia slobody ročne 13.500 EUR.[2] Preto je namieste uvažovať o rozšírení ukladania trestov domáceho väzenia na úkor trestu odňatia slobody. V roku 2012 bolo uložených len 25 trestov domáceho väzenia (z toho najviac za trestný čin krádeže). Naproti tomu v tom istom roku bolo uložených viac než 9500 trestov odňatia slobody.[3] Trest odňatia slobody zjavne prestáva plniť svoj účel; prax potvrdzuje, že neplatí ani téza, že jeho odstrašujúci účinok prispieva k zníženiu kriminality.[4] Navyše odsúdení sa po výkone trestu odňatia slobody len ťažko zaraďujú do bežného života, často pokračujú v páchaní trestnej činnosti.
Príprava legislatívy pre zavedenie technických prostriedkov
Trestný zákon v § 53 ods. 2 priamo ráta s možnosťou kontroly trestu domáceho väzenia pomocou technických prostriedkov. No doteraz nebol tento systém zavedený, preto je potešujúce, že sa začínajú práce na jeho tvorbe. V súčasnosti vykonávajú dohľad nad výkonom tohto druhu trestu probační a mediační úradníci. Ich počet však nie je rozsiahly (na okresný súd pripadá jeden probačný a mediačný úradník a na okresný súd v sídle krajského súdu dvaja).[5] Z toho možno vyvodiť, že odhalenie porušenia podmienok výkonu trestu domáceho väzenia je vecou náhody. Aj z vyššie uvedených dôvodov Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej ako „MS SR“) vymenovalo spomínanú odbornú skupinu zloženú z akademikov, advokátov, zástupcov súdov či prokuratúry, Policajného zboru SR ako aj zástupcov MS SR. Podľa vyjadrenia MS SR je jednou z jeho priorít zavedenie vhodného legislatívneho prostredia pre častejšie ukladanie trestu domáceho väzenia. Zavedenie elektronického systému monitoringu osôb bude financované z prostriedkov Operačného programu Informatizácia spoločnosti (podporovaný zo štrukturálnych fondov – prostriedky EÚ)[6]. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie dodávateľa predmetného elektronického systému.
Využitie nielen pre potreby výkonu trestu domáceho násilia
Projekt elektronického systému monitoringu osôb bude zároveň využiteľný aj v netrestnej oblasti, napríklad pri opatreniach v záujme prevencie pred domácim násilím, ochrany detí či zamedzeniu prístupov na vymedzené priestranstvá.
[1] Zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov
[2] Rovnaký zdroj ako v pozn. 1
[3] Štatistická ročenka Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2012. Dostupné na: <http://www.justice.gov.sk/stat/roc/13/stat_roc_2012.pdf>
[4] Štefánik, O.: Restoratívna justícia. In Míľniky práva v stredoeurópskom priestore. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, 2008, s. 769
[5] V zmysle prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 149/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov
[6] Informácie o tomto operačnom programe dostupné na: <http://www.informatizacia.sk/opis/598s>