Zavedenie elektronického systému monitoringu osôb (nielen) pre účely výkonu trestu domáceho väzenia

Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec vymenoval členov pracovnej skupiny na prípravu legislatívy potrebnej na zavedenie elektronického systému monitoringu osôb.  Výsledkom jej činnosti má byť okrem iného zavedenie tzv. elektronických náramkov.

Redakcia 29. 12. 2013 3 min.
    Domáce väzenie Domáce väzenie Rusty barbed wire from 4freephotos.com

    Trest domáceho väzenia

    Trestný zákon[1] upravuje viacero druhov trestov. Jedným z nich je aj trest domáceho väzenia. Ide o alternatívny trest, najmä voči trestu odňatia slobody. V súčasnosti sú väznice preplnené, pričom štát vykladá na jedného väzňa vo výkone trestu odňatia slobody ročne 13.500 EUR.[2] Preto je namieste uvažovať o rozšírení ukladania trestov domáceho väzenia na úkor trestu odňatia slobody. V roku 2012 bolo uložených len 25 trestov domáceho väzenia (z toho najviac za trestný čin krádeže). Naproti tomu v tom istom roku bolo uložených viac než 9500 trestov odňatia slobody.[3] Trest odňatia slobody zjavne prestáva plniť svoj účel; prax potvrdzuje, že neplatí ani téza, že jeho odstrašujúci účinok prispieva k zníženiu kriminality.[4] Navyše odsúdení sa po výkone trestu odňatia slobody len ťažko zaraďujú do bežného života, často pokračujú v páchaní trestnej činnosti.

    Príprava legislatívy pre zavedenie technických prostriedkov

    Trestný zákon v § 53 ods. 2 priamo ráta s možnosťou kontroly trestu domáceho väzenia pomocou technických prostriedkov. No doteraz nebol tento systém zavedený, preto je potešujúce, že sa začínajú práce na jeho tvorbe. V súčasnosti vykonávajú dohľad nad výkonom tohto druhu trestu probační a mediační úradníci. Ich počet však nie je rozsiahly (na okresný súd pripadá jeden probačný a mediačný úradník a na okresný súd v sídle krajského súdu dvaja).[5] Z toho možno vyvodiť, že odhalenie porušenia podmienok výkonu trestu domáceho väzenia je vecou náhody. Aj z vyššie uvedených dôvodov Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej ako „MS SR“) vymenovalo spomínanú odbornú skupinu zloženú z akademikov, advokátov, zástupcov súdov či prokuratúry, Policajného zboru SR ako aj zástupcov MS SR. Podľa vyjadrenia MS SR je jednou z jeho priorít zavedenie vhodného legislatívneho prostredia pre častejšie ukladanie trestu domáceho väzenia. Zavedenie elektronického systému monitoringu osôb bude financované z prostriedkov Operačného programu Informatizácia spoločnosti (podporovaný zo štrukturálnych fondov – prostriedky EÚ)[6]. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie dodávateľa predmetného elektronického systému.

    Využitie nielen pre potreby výkonu trestu domáceho násilia

    Projekt elektronického systému monitoringu osôb bude zároveň využiteľný aj v netrestnej oblasti, napríklad pri opatreniach v záujme prevencie pred domácim násilím, ochrany detí či zamedzeniu prístupov na vymedzené priestranstvá.



    [1] Zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

    [2] Rovnaký zdroj ako v pozn. 1

    [3] Štatistická ročenka Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2012. Dostupné na: <http://www.justice.gov.sk/stat/roc/13/stat_roc_2012.pdf>

    [4] Štefánik, O.: Restoratívna justícia. In Míľniky práva v stredoeurópskom priestore. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, 2008, s. 769

    [5] V zmysle prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 149/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov

    [6] Informácie o tomto operačnom programe dostupné na: <http://www.informatizacia.sk/opis/598s>