Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný vinným z dvoch samostatných prečinov krádeže. Z predajne potravín odcudzil jedno balenie kávy v hodnote 0,99 € a dve fľaše alkoholu v hodnote 8,99 €/kus. Tovar na pokladni nezaplatil a prešiel s neuhradeným tovarom za pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde však bol skontrolovaný pracovníčkou predajne. Svojím konaním spôsobil na odcudzenom tovare poškodenej spoločnosti škodu v celkovej výške 18,97 €. Neskôr z inej predajne odcudzil pod vplyvom alkoholu 6 kusov pečiva v hodnote 0,84 €. Obžalovaný sa predmetného dopustil i napriek tomu, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a to tak, že mu bola obvodným oddelením Policajného zboru uložená bloková pokuta vo výške 30 €, za spáchanie priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a to formou drobnej krádeže. Páchateľ bol taktiež právoplatne odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.
Obžalovaný bol za uvedené skutky odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny. Súd prvého stupňa mu podľa jeho názoru mal zároveň priznať aj ďalšie dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. c), k) Trestného zákona, pretože trestné činy spáchal v súvislosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby a bezprostredne po spáchaní druhého skutku za odcudzený tovar zaplatil, čím odstránil škodlivé následky protiprávneho konania. Podľa znaleckého posudku trpí duševnou chorobou – alkoholovou závislosťou III. stupňa a súd prvého stupňa mu preto uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré považuje pre jeho nápravu a ochranu spoločnosti za oveľa účelnejšie a priaznivejšie, ako trest odňatia slobody. Úhrnný trest odňatia slobody mu preto mohol byť uložený aj v kratšej výmere, čoho sa odvolaním aj domáhal.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k takému záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania obidvoch skutkov uvedených v obžalobe.
Podstatou odvolania obžalovaného bola iba neprimeranosť výmery uloženého trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa uloženie trestu nepodmienečne odôvodnil tým, že obžalovaný bol už v minulosti dvakrát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť (krádeže) podmienečnými trestami odňatia slobody, pričom oboch aktuálne stíhaných skutkov sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby. Súd konštatoval, že predchádzajúce odsúdenia i uložené tresty u obžalovaného nesplnili svoj účel z hľadiska individuálnej prevencie i výchovného pôsobenia trestu. Súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný sa druhého skutku dopustil len v krátkej dobe po tom, čo bol zo zadržania pre prvý skutok prepustený na slobodu. Uvedené podľa súdu nasvedčuje tomu, že obžalovaný nemá dostatočný rešpekt pred zákonom.
Súd prvého stupňa napokon zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti aj dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní. Z týchto dôvodov potom súd považoval ním uložený trest v dolnej polovici trestnej sadzby za primeraný z pohľadu závažnosti spáchaných trestných činov, ich následok a spôsob ich spáchania, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti. Priznanie obžalovaného a jeho úprimné oľutovanie, ako aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, súd prvého stupňa zohľadnil v podobe priznania dvoch poľahčujúcich okolností. Z toho dôvodu nemožno uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne v žiadnom prípade považovať za neprimerane prísny.
Pre odvolací súd sa uložený trest v prípade obžalovaného dokonca javil skôr ako mierny, ale pre absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného nemohol pristúpiť k jeho sprísneniu.
K osobe obžalovaného odvolací súd dodal, že v prejednávanej veci išlo o opakované krádeže, ktorých sa dopustil pod vplyvom alkoholu, pričom v minulosti páchal trestné činy krádeže a priestupky proti majetku tak, že si prisvojil prevažne alkohol, ako tomu bolo aj v prípade prvého skutku v predmetnej trestnej veci.
K odvolacím námietkam ohľadom nepriznania aj ďalších poľahčujúcich okolností odvolací súd uviedol nasledovné. Poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní trestného činu v spojitosti s negatívnymi dôsledkami jeho choroby je možné priznať len páchateľovi, ktorý vzhľadom na závažnosť a povahu svojho ochorenia a jeho nepriaznivé účinky na jeho celkový zdravotný stav spácha trestný čin aj vzhľadom na takéto svoje ochorenie. Obžalovaný sa však sám úmyselne a dobrovoľne dostal do stavu alkoholového opojenia, v ktorom sa následne dopustil trestnej činnosti, pričom mal s takýmto stavom skúsenosti z minulosti. Predchádzajúci spôsob života obžalovaného spočívajúci v pravidelnom požívaní alkoholu a následnom dopúšťaní sa protiprávnych konaní v stave po jeho požití podľa názoru odvolacieho súdu neumožňuje priznanie aj tejto poľahčujúcej okolnosti. Takýto záver čiastočne podporujú aj tvrdenia obžalovaného, ktorý pitie alkoholu bagatelizuje a racionalizuje, je k svojej závislosti úplne nekritický a nemá potrebu sa liečiť.
V prejednávanej veci obžalovaný v prípade druhého skutku odcudzený tovar po zadržaní zaplatil. Krajský súd však vyslovil pochybnosti o „dobrovoľnosti“ konania páchateľa, ktorý dodatočne zaplatí za tovar pri krádeži ktorého bol „prichytený“. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti preto nebolo taktiež dôvodné.
Odvolací súd sa tak v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v otázke uloženého trestu obžalovanému, ktorý považuje za zákonný, spravodlivý a schopný splniť svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Zdroj: uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/106/2020 zo dňa 09.11.2020
