Skutkový stav
Obvinený je väzobne stíhaný za účastníctvo vo podobe objednávateľa za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c), § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. f), s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej len „TZ“). Na spáchaní tohto trestného činu sa podieľal tak, že s návrhom vraždy súhlasil a osobne vyplatil určenej osobe 7 000 eur za vykonanie vraždy. Táto osoba nezisteným spôsobom a v presne nezistenom čase vošla do bytu na prvom poschodí rodinného domu a za nezistených okolností s nestotožnenou krátkou guľovou zbraňou trikrát vystrelila na poškodeného, ktorému spôsobila strelné poranenie hlavy v oblasti ľavého oka a dve strelné poranenia brucha vľavo, čím mu spôsobila zranenia, a to krvácanie do komôr mozgu pri zástrele hlavy a pri zástrele dutiny hrudnej a brušnej, pričom týmto zraneniam na mieste menovaný podľahol a jeho telo bolo nájdené takmer o dva dni neskôr. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Tost/46/2016)
Prípravné konanie
V auguste 2016 vzniesol vyšetrovateľ policajného zboru obvinenie. Sudca pre prípravné konanie uznesením zo dňa 12.08.2016 vzal okrem iných, aj obvineného do väzby, z dôvodu kolúznej väzby. Písomný sľub obvineného neprijal, prečo mu neuložil dohľad probačného a mediačného úradníka. V novembri 2016 podal obvinený žiadosť o prepustenie z väzby, ktorej prokurátor nevyhovel. Prokurátor tieto skutočnosti následne oznámil sudcovi pre prípravné konanie a predložil mu predmetnú žiadosť spolu so spisom. Sudca pre prípravné konanie žiadosť obvineného zamietol uznesením, voči ktorému podal obvinený sťažnosť.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
Najvyšší súd SR považoval postup prokurátora a sudcu pre prípravné konanie za správne, konštatoval, že práva obvineného boli zachované. Z vyšetrovacieho spisu vyplývalo, že obvinený participoval na spáchaní skutku. Väzobné stíhanie obvineného považoval za dostatočné, čo zostrila aj skutočnosť, že u obvineného bola vo väzbe zaistená SIM karta a pamäťová karta. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR si tieto veci zadovážil obvinený aj z dôvodu, aby mohol nekontrolovane komunikovať s osobami či už nachádzajúcimi sa vo väzbe alebo mimo nej, pričom podľa jeho názoru nebolo možné vylúčiť, že obvinený chcel touto formou mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie. Konštatoval aj nasledovné:
„Doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal aj obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Tost/46/2016)
Z dôvodov uvedených vyššie sťažnosť obvineného zamietol.
