Záložné právo a podstata jeho zriadenia a vzniku

Záložno-právny vzťah je vo svojej podstate rozsiahlou sieťou vzťahov, práv a povinností a podmienok, ktoré závisia od jeho predmetu a s ním súvisiacim vznikom záložného práva. Slovenský právny poriadok vyžaduje k platnému vzniku záložného práva splnenie nasledovných podmienok:

1. Existencia subjektov záložného práva

Otázke subjektov sa už táto práca venovala vyššie. Je však potrebné pripomenúť, pokiaľ ide o vznik záložného práva, že v prípade záložno-právneho vzťahu je počet subjektov, ktorí v ňom budú vystupovať závislí vždy od konkrétnej situácie, nakoľko osoba dlžníka a záložcu nemusí byť vždy totožná. „O oddelené subjekty ide najmä v prípade lízingových zmlúv, kde záložným dlžníkom je nájomca a záložcom je prenajímateľ.” [1]

2. Existencia pohľadávky, ktorá sa bude zabezpečovať záložným právom

„Záložným právom možno zabezpečiť len platnú a žalovateľnú pohľadávku. Nemožno preto založiť naturálne pohľadávky (napr. výhry zo stávok a hier podľa § 845 Občianskeho zákonníka).”[2] Pomocou záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľa na peňažné plnenie i pohľadávky nepeňažné, ak je ich hodnota určená alebo určiteľná. Zabezpečiť je možné pohľadávky, ktoré v čase vzniku záložného práva už existujú i pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky, alebo pohľadávky, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti. Pohľadávka, ktorá ešte nevznikla alebo je závislá od splnenia podmienky, môže byť zabezpečená pod podmienkou, že v záložnej zmluve je určená jej hodnota alebo najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Pohľadávkou tak môže byť napríklad budúce plnenie na základe úverovej zmluvy alebo aj pohľadávka s premenlivou výškou (napr. kontokorentný úver) za predpokladu, že záložná zmluva určuje hodnotu takejto pohľadávky alebo najvyššiu sumu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Zabezpečenie sa môže vzťahovať aj na pohľadávky v čase vzniku záložného práva už splatné alebo pohľadávky, ktorých splatnosť má ešte len nastať. 

3. Existencia spôsobilého predmetu (záloh)

Tematike predmetu (zálohu), ktorý je podstatnou náležitosťou vzniku záložného práva sa táto práca venovala v predchádzajúcej kapitole. V súvislosti so vznikom záložného práva by však bolo na tomto mieste dobré zdôrazniť obligatórnu vlastnosť spôsobilého predmetu záložno-právneho vzťahu, ktorou je jeho prevoditeľnosť.

4. Právna skutočnosť, s ktorou je spojený vznik záložného práva

V prípade konštituovania záložného práva rozlišuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) dve etapy, ktorých zavŕšením vzniká právoplatne zriadené a právne nárokovateľné záložné právo. Prvou etapou je zriadenie záložného práva a druhou úkon, s ktorým právny poriadok spája vznik záložného práva. Právoplatným a účinným vo vzťahu k tretím osobám sa stáva záložné právo však až okamihom jeho vzniku.

Zriadenie záložného práva predstavuje prvý krok ku vzniku záložného práva. K zriadeniu záložného práva prichádza v dôsledku určitých právnych skutočností, s ktorými sa spája, resp. v dôsledku ktorých môže prísť ku vzniku záložného práva. Takýmito právnymi skutočnosťami sú podľa §151b ods. 1 OZ:

a) písomná zmluva (zmluvné záložné právo)

Predstavuje najčastejší a v oblasti súkromného práva logicky najprirodzenejší spôsob zriadenia záložného práva. Zmluva o zriadení záložného práva musí mať písomnú formu (v opačnom prípade by išlo o absolútne neplatnú zmluvu), musí obsahovať označenie zmluvných strán, pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, ako aj označenie zálohu. Ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, musí obsahovať aj najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. „Pre ochranu záložcu je v záložnej zmluve vhodné dohodnúť minimálne štandardy ochrany záujmov záložcu (najmä napr. minimálnu cenu, za ktorú sa má záloh predať).“[3] Ku vzniku platnej záložnej zmluvy sa tiež vyžaduje, aby záložca bol vlastníkom zálohu, alebo aby so založením veci vyslovil súhlas jej vlastník, prípadne iná osoba, ktorá má na vec iné vecné právo. Písomná forma zmluvy sa nevyžaduje, ak predmetom zálohu je hnuteľná vec a záložné právo vznikne okamihom jej odovzdania záložnému veriteľovi (tzv. ručný záloh - pignus). Namiesto odovzdania veci záložnému veriteľovi sa však môže záložca a záložný veriteľ dohodnúť na odovzdaní veci tretej osobe do úschovy (§ 151e ods. 5 OZ), a to s tými istými právnymi dôsledkami. V takýchto prípadoch sa zmluva o zriadení záložného práva môže uzatvoriť aj ústne alebo konkludentným činom. Podmienka odovzdania veci môže byť splnená aj tým spôsobom, že záložný veriteľ už vec má u seba, napr. ako uschovávateľ alebo vypožičiavateľ, ak na základe novej dohody (§ 570 ods. 1 OZ) si účastníci doterajší záväzok nahradia novým záväzkom – zriadením záložného práva. V zmluve môžu byť ustanovené aj ďalšie náležitosti potrebné na splnenie účelu záložného práva, ako napr. súčinnosť zmluvných strán, spôsob ocenenia predmetu zálohu, užívanie zálohu, poistenie a iné.[4]

b) zákon (zákonné záložné právo)

Zákonné záložné právo poskytuje pohľadávkam zabezpečenie bez toho, aby sa na jeho vznik vyžadovala ďalšia právna skutočnosť. Záložné právo zo zákona vzniká, keď sú splnenie tie skutočnosti, s ktorými zákon spája jeho vznik. Klasickým a najčastejším prípadom uplatnenia zákonného záložného práva je § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení: „Na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných časti, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré vykonal vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva alebo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak spoločenstvo nie je zriadené. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.” Toto záložné právo vzniká priamo zo zákona v prospech spoločenstva vlastníkov bytov a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, ale správu vykonáva správca, vzniká toto záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a zapisuje sa do katastra nehnuteľností. V prípade nezaplatených dlhov, napr. nákladov spojených s užívaním bytu, by bolo možne realizovať výkon tohto záložného práva na byt v prospech záložného veriteľa - spoločenstva vlastníkov bytov, alebo jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov napr. využitím inštitútu dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách aj bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, pretože ide o výkon záložného práva, ktorý predpokladá jednak samotný zákon o vlastníctve bytov, ako aj Občiansky zákonník v ustanovení §151m. V praxi prichádza do úvahy aj uplatnenie ustanovenia § 672 ods. 1 OZ, ktorým vzniká zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia, a to z dôvodu zabezpečenia nájomného.

c) schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva

Tento spôsob zriadenia záložného práva je veľmi zriedkavý. V skutočnosti ide o zhodné prejavy vôle dedičov o tom, ako si medzi sebou vyrovnajú dedičstvo, vrátane prípadného zabezpečenia pohľadávok z vyrovnania dedičstva, ktoré medzi nimi vznikli. Do úvahy prichádza pri riešení sporov medzi dedičmi najmä tam, kde jeden z nich prevzal povinnosť vyplatiť spoludedičovi jeho dedičský podiel v peniazoch, pričom záložné právo zabezpečí splnenie tejto povinnosti. Toto záložné právo môže byť v širšom slova zmysle priradené k zmluvnému záložnému právu aj keď dohoda podlieha rozhodnutiu súdu o schválení.

d) rozhodnutie súdu (sudcovské záložné právo)

Uvedená možnosť už prakticky nemá oporu v zákone, nakoľko „zákonom č.341/2005 Z.z. bol zrušený inštitút sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti ako procesnoprávny prostriedok zabezpečenia pohľadávok, ktorý sa uplatňoval v rámci výkonu rozhodnutia“[5]. Dôvodom pre uvedenú zmenu bola nová úprava výkonu rozhodnutia, ktorá sa už takmer výlučne vykonáva exekútormi. Tí majú možnosť zriadiť exekučné záložné právo, ktoré sudcovské záložné právo dostatočne nahradzuje.

e) rozhodnutie správneho orgánu

Ide o vznik záložného práva na základe rozhodnutia iného príslušného orgánu, napr. daňového úradu podľa § 70 a 71a zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov na zabezpečenie daňového nedoplatku. Ide teda o rozhodnutie správcu dane na základe zákona.

5. Registrácia (resp. zápis) záložného práva

Druhým a posledným krokom, ktorým sa završuje proces právoplatného konštituovania záložného práva, je vznik záložného práva. Do účinnosti poslednej novely OZ sa ku vzniku záložného práva vyžadovalo reálne odovzdanie veci záložnému veriteľovi, resp. tretej osobe do úschovy alebo vyznačenie záložného práva v listine, ktorá osvedčovala vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a je nevyhnutná pre nakladanie s vecou. Takáto úprava znemožňovala vznik neposesórneho záložného práva, pri ktorom by predmet zálohu zostal u záložcu a ten s ním mohol naďalej nakladať, napr. pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. V dôsledku takto koncipovaného záložného práva vznikali rôzne problémy najmä v oblasti úverového trhu, kde operujú najmä banky, ale aj v celom podnikateľskom prostredí. Od 01.01.2003 sa však začala uplatňovať nová právna úprava, ktorá zaviedla nový registračný princíp, s ktorým zákon spája vznik záložného práva a právo uplatňovať jeho výkon v zákonom stanovených prípadoch a zákonom, resp. zmluvou stanovenými spôsobmi. Výnimka z požiadavky registrácie záložného práva však ostala platiť v prípade, keď záložné právo vzniká odovzdaním hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo inej osobe do úschovy; aj takto vzniknuté záložné právo však možno kedykoľvek počas trvania záložného práva registrovať v registri záložných práv.

Pokiaľ ide o zriadenie a vznik záložného práva dôležitou skutočnosťou je aj prevod, resp. prechod zálohu na jeho nadobúdateľa. Vo všeobecnosti platí, že právoplatne zriadené záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu. V praxi to znamená, že ak niekto kupuje napr. byt zaťažený záložným právom v prospech banky, kúpou bytu zostáva toto záložné právo zachované, ak zabezpečená pohľadávka banky nebolo splatená. Záložné právo totiž zostáva od svojho vzniku až do svojho zániku akcesorickým právom a jeho rozsah sa prispôsobuje výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej slúži. Ak záloh nepatrí osobnému (záložnému) dlžníkovi záložného veriteľa, vlastník zálohu (záložca) sa po vzniku záložno-právneho vzťahu stane „vecným dlžníkom“. Vecným dlžníkom sa spravidla stane i nový vlastník veci (nový záložca), ktorý prevezme vec, na ktorej viazne záložné právo. Nový vlastník veci, ktorý nadobudne práva a povinnosti záložcu, má právo uplatniť voči veriteľovi (záložnému veriteľovi) všetky námietky, ktoré patria jeho osobnému dlžníkovi.[6] Úprava záložného práva však pripúšťa aj určité výnimky, kedy záložné právo zriadené na určitom predmete nepôsobí voči jeho nadobúdateľovi, a síce ak:

• zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh, resp. jeho časť, previesť bez zaťaženia záložným právom,
• záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania; to sa ale nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri,
• nadobúdateľ zálohu bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu dobromyseľný, a to pri vynaložení náležitej starostlivosti, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, pokiaľ nepreukáže opak. Dôkazné bremeno je tak na nadobúdateľovi zálohu.

OZ tiež umožňuje prechod (správnejšie by bolo skôr prevod) záložného práva na nového záložného veriteľa. Ten sa v praxi uskutočňuje postúpením pohľadávky (§ 524 a nasl. OZ).[7] Z ustanovenia § 151c ods. 3 OZ explicitne vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prechádza záložné právo na postupníka ako nového veriteľa, resp. nového záložného veriteľa. Od zmeny osoby veriteľa je potrebné odlišovať otázku zmeny zabezpečovanej pohľadávky. Takáto možnosť je už samotnou podstatou záložného práva vylúčená. „Záložné právo predpokladá platnú pohľadávku, ktorej je akcesorom a bez ktorej nemôže existovať; nemôže byť prenesené na inú pohľadávku.“ [8] Osobitnou problematikou v tomto smere je aj prípad novácie záväzku zabezpečeného záložným právom.