„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“
Pierre de Coubertin
Práve tento citát si tvorcovia vybrali na začiatok dôvodovej správy k všeobecnej časti návrhu zákona o športe. Dnes, už aj prezidentom podpísaný, zákon ponúka úplne nové poňatie legislatívnej úpravy tejto sféry života.
Je potrebné hneď na úvod dodať, že samotná tvorba zákona bola na slovenské pomery nadštandardná - zapojilo sa do nej množstvo subjektov (viac ako 80 akademikov, štátnych zamestnancov, advokátov, športovcov) vrátane významných športových osobností akými sú aj Danka Barteková či Richard Lintner. Svoje názory na problematiku športu vyjadrila aj verejnosť prostredníctvom online ankety ministerstva školstva (dotazník na prekvapenie vyplnilo viac ako 5000 respondentov).
Zákon o športe
Následne ponúkame 6 najzaujímavejších bodov nového zákona o športe
Zákon o športe pristupuje k úprave právneho statusu športovcov na naše pomery neštandardne. Zaviedol takzvané trojprvkové rozlišovanie statusu a typológie športovca. Po novom budeme rozlišovať úpravu:
profesionálneho športovca,
amatérskeho športovca a
neorganizovaného športovca.
Títo športovci vykonávajú šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ich zároveň definuje. Napríklad taký profesionálny športovec podľa zákona vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Tento fakt považujeme vo vzťahu pracovnoprávnom za prelomový, pričom ide o výraznú prevenciu pred doterajším obchádzaním pri “zamestnávaní” profi športovcov napr. “na živnosť”.
Novinky priniesol zákon aj vo vzťahu k samotným subjektom v športe. Samozrejme okrem športovcov sú nimi podľa novej úpravy aj:
športoví odborníci,
športové kluby,
športové zväzy,
národné športové zväzy a
národné športové organizácie.
Základným pojmom je športová organizácia. Práve ona zastrešuje všetky tieto subjekty, ktoré vykonávajú športovú činnosť (podľa § 8 a § 3 písm. a) zákona o športe). Takto zvolenou právnou úpravou došlo k zásadnej liberalizácii právnych foriem subjektov v športe predovšetkým v rozsahu športových klubov, ktoré už nemusia byť (tak ako je tomu dnes) iba občianske združenia, alebo obchodné spoločnosti založené za účelom iným ako je podnikanie. Tento úmysel sa dosiahol definíciou športovej organizácie v ustanovení § 8 ods. 1 zákona o športe.
Zákon upravuje aj riešenie sporov v športe. Spory budú riešené na troch úrovniach:
riešenie sporov počas hry športovými rozhodcami,
riešenie sporov samotnou športovou organizáciou - čim je odzrkadlené vnímanie a zohľadnenie športovej autonómie,
riešenie a rozhodovanie disciplinárnych previnení.
Obzvlášť, pre slovenský šport, sa nám zdá byť prospešná časť zákona, ktorá skutočne vytvára ucelený systém záväzkových vzťahov. Zákon obsahuje diapazón úplne nových konkrétnych zmluvných typov typických pre športové vzťahy, ktoré sa fakticky využívajú v športovej obci už dnes, cez použitie inominátnych zmlúv občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho kódexu. Ide o:
zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu,
zmluvu o amatérskom vykonávaní športu,
zmluvu o príprave talentovaného športovca a
sponzorská zlmluva, ktorá z oblasti financovania športu preniká do zmluvnej časti zákona.
Tieto nové zmluvné typy nadväzujú na trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov, pričom ich rámec dopĺňa o konkrétny záväzkový obsah a rozsah (možno podotknúť, že mimo tohto rámca sa vyskytuje zmluva o príprave talentovaného športovca). Odchýlením sa od tejto koncepcie úpravy vzťahov je možnosť výkonu športovej činnosti bez zmluvného dojednania, iba na základe tzv. registračného vzťahu.
Vítaným prvkom najmä zo strany športovcov určite bude, že v niektorých prípadoch sa ustanovujú tzv. obligatórne – podstatné náležitosti týchto zmluvných dojednaní, od ktorých sa zmluvné strany v rámci zmluvnej slobody, ktorou disponujú nemôžu odchýliť. Zdôrazňuje to skutočnosť, že napriek existencii zmluvnej slobody medzi subjektmi v športe sa trvá na stanovení minimálnych štandardov zmluvných vzťahov, čím zabraňuje existencii mnohokrát existujúcej zmluvnej asymetrii, ktorá sa vyskytuje predovšetkým medzi športovými klubmi a športovcami v zmluvnej rovine.
Na Slovensku nás čaká aj zavedenie a vytvorenie takzvaného Informačného systému slovenského športu, pričom jeho cieľom je vytvoriť zákonný rámec pre fungovanie centralizovanej elektronickej evidencie údajov o fyzických a právnických osobách v športe, ktorá bude športovej samospráve slúžiť ako osobitný nástroj na efektívnu koordináciu športu a športovej činnosti a zároveň umožní kontrolu procesov poskytovania verejných prostriedkov, ktoré orgány verejnej správy a nimi zriadené organizácie poskytujú na podporu a rozvoj športu na Slovensku.
Zákon reaguje aj na zvýšenú potrebu legislatívnej úpravy manipulácie výsledkov športových súťaží, ktoré vážnym spôsobom narúša princípy fair-play, integritu športu, a tým jeden z jeho základných aspektov - nepredvídateľnosť. Tento negatívny jav doposiaľ spadá z pohľadu trestného zákona pod všeobecné ustanovenia týkajúce sa korupcie. To podľa tvorcu zákona je aj na základe existujúcich prípadov z posledného obdobia nepostačujúce. Z uvedených dôvodov sa pristúpilo aj k nepriamej novelizácii Trestného zákon a to konkrétne zavedením trestného činu športovej korupcie (k tejto novinke sa budeme venovať v samostatnej analýze).
Zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2016 s výnimkou bodu, v ktorom rezort navrhuje vytvoriť nový typ strednej školy – stredná športová škola. Tento typ školy by ponúkal stredné odborné vzdelanie, pričom by bol orientovaný výlučne na žiakov so športovým nadaním. Táto časť by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2019.
Znenie zákona a dôvodové správy si môžte prečítať TU.
