Aj toto je jedno z rozhodnutí, ktoré nepriamo donútilo Ministerstvo spravodlivosti k zostaveniu naozaj rozsiahlej novely tzv. infozákona, o ktorej základných zmenách sme písali v článku „Infozákon a jeho najdôležitejšie zmeny”.
Prečo bolo také rozhodnutie viac než potrebné?
V praxi sa často stávalo, že žiadatelia na základe § 3 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nezmyselne žiadali o sprístupnenie informácií od orgánov verejnej moci. Uvedené ustanovenia uvádzajú, že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a tiež že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia vyžaduje. Práve toto spôsobilo, že mnoho žiadostí povinné orgány neprimerane až zbytočne zahlcovalo. Z tohto dôvodu bolo viac než potrebné, aby interpretácia daných ustanovení nebola len formálna, ba naopak, aby sledovala účel právnej normy.
Závery Najvyššieho súdu SR
V uvedenom rozsudku sa Najvyšší súd SR zaoberal prípadom, kedy žiadateľ žiadosťou zo dňa 15. 04. 2013 žiadal sprístupniť informácie na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to v neuveriteľných 57 bodoch! Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti (rozhodnutie č. Spr I 41/2013 zo dňa 03.06.2013).
Najvyšší súd konštatoval, že ,,zákon o slobode informácií neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva. Zákaz zneužívania výkonu práva je však jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré ústava implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Ústavné princípy predstavujú hodnotovú časť (background – pozadie) formálnej aplikácie práva, aj v prípadoch, keď sa zákon o tom osobitne nezmieňuje. Cieľom testu zneužitia práva je preskúmať, či formálnou aplikáciu zákona – postupom podľa dikcie zákona nedochádza k narušeniu ústavného pozadia právnej regulácie …. Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu … Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom žiadostí, pretože sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku žiadosti vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyslených žiadostí.“
