Predloženie mimoriadnej správy
Verejná ochrankyňa práv SR Jana Dubovcocá využila svoje zákonné oprávnenie a v zmysle ustanovenia § 24 zákona č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v platnom znení, predložila Národnej rade SR (ďalej len „NR SR“) návrh na prerokovanie jej mimoriadnej správy z októbra 2016. Dôvodom návrhu verejnej ochrankyne práv bolo zistenie skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné a týka sa veľkého počtu osôb. Mimoriadna správa však pršla do pléna bez odporúčania gestorského výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný pre neprítomnosť koalície.
Prieskum verejnej ochrankyne práv SR
V priebehu roka 2015 vykonala verejná ochrankyňa práv SR viacero prieskumov týkajúcich sa ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb, ktoré boli umiestnené v celách policajného zaistenia. Vo svojej mimoriadnej správe konštatuje, že polícia má vytvorené priestory, ktorých účelom je obmedzenie osobnej slobody, nejde ale o cely policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý je pre obdobné cely predpísaný. Podľa zistení verejnej ochrankyne práv SR sú tieto miestnosti používané príslušníkmi policajného zboru (ďalej len „PZ“) bežne, majú ich využívať na zatváranie a pripútanie fyzických osôb. Verejná ochrankyňa práv SR definuje tieto miestnosti nasledovne:
- „Priestory sú holé, nemajú vybavenie, ktoré musia spĺňať cely policajného zaistenia, aby v nich boli zabezpečené podmienky, ktoré sú zlučiteľné s úctou k ľudskej dôstojnosti. V týchto priestoroch nie sú: toalety, umývadlá, okná, zabezpečené vetranie, stolík, lôžko, ani zariadenie na privolanie pomoci, zato sú vybavené kovovými okami zabudovanými do steny alebo podobným zariadením, ktoré slúži na pripútanie už zatvorenej osoby o stenu. Policajti volajú tieto priestory „vyhradené priestory“, čo nie je legislatívny pojem, a teda je zrejmé, že ide o priestor a názov, ktoré zákon nepozná.“(Mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv SR, Jany Dubcovej z októbra 2016)
Konkrétny prípad porušenia
Verejná ochrankyňa práv SR sa v máji roku 2016 zaoberala podnetom, na základe ktorého preskúmavala postup polície počas zaistenia podávateľa. Mal byť umiestnený v nelegálnom vyhradenom priestore, spútaný bez toalety, kde mal byť uzamknutý skoro po dobu 24 hodín. Po prepustení podávateľa z okresného oddelenia PZ boli lekárom konštatované viaceré zranenia ako hematómy na horných končatinách, tvári, v oblasti ľadvín, zlomeniny viacerých rebier, priečnych výbežkov stavca a zlyhanie obličiek (Mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv SR, Jany Dubcovej z októbra 2016). Podávateľ podnetu absolvoval v deň zaistenia dve lekárske vyšetrenia. Polícia verejnej ochrankyni práv SR nepredložila dostatočné dôkazy o tom, že k zraneniam podávateľa nedošlo práve počas zadržania. V tejto súvislosti preto uviedla, že konaním tohto orgánu bol porušený čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 16 Ústavy SR, tj. zákaz mučenia a podrobenia sa krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
