Základný predpoklad pre využívanie dronov bez obáv z regulácie ochrany osobných údajov (nekomerčné využívanie)
Zákon o ochrane osobných údajov upravuje niekoľko rôznych výnimiek, ktorých aplikácia spôsobuje úplnú alebo čiastočnú neaplikovateľnosť (nepoužiteľnosť) ustanovení tohto zákona na tých, ktorý sa rozhodnú použiť dron vybavený technológiou spôsobilou vykonať zásah do práva na súkromie a ochranu osobných údajov. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že plnenia rôznych povinností a obáv z prípadných sankcií za porušovanie záväzných pravidiel ochrany osobných údajov sa nemusia vôbec obávať ľudia (súkromné osoby jednotlivci), ktoré využívajú napr. drony vybavené kamerovým systémom, za predpokladu, že ich využívajú výlučne v „rekreačnom“ móde na svoje vlastné osobné účely (napr. si natáčajú vlastnú záhradu alebo svoj snowboardový freeride s kamarátmi).
Podľa Európskeho súdneho dvora musí byť výnimka domácich alebo osobných činností interpretovaná tak, že sa musí týkať iba aktivít vykonávaných v rámci súkromného alebo rodinného života jednotlivcov, do ktorých jasne nespadá zverejňovanie osobných údajov na internete (Rozsudok Európskeho súdneho dvoru vo veci C-101/01 Bodil Lindqvist). Okrem toho je tiež potrebné zobrať do úvahy, že ak operácie a vybavenie dronu slúžia na rozšírenie kamerového monitorovacieho systému v rozsahu, ktorý zahŕňa nepretržité nahrávanie a uchovávanie osobných údajov pričom tento systém sníma tiež verejné priestranstvo, nepredstavuje takéto spracúvanie osobných údajov výkon výlučne osobných alebo domácich činností v zmysle príslušnej výnimky podľa Článku 3 ods. 2 Smernice 95/46/ES, resp. § 3 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov (Opinion 01/2015 on Privacy and Data Protection Issues relating to the Utilisation of Drones).
Z uvedených záverov súdnej judikatúry a soft law teda vyplýva, že záznamy zhotovené dronom nie je možné zverejňovať na internete a ani ich využívať na rozširovanie systematického monitorovania priestorov prístupných verejnosti bez toho, aby nedošlo k vybočeniu z výnimky domácich a osobných činností a následnej aplikácii zákona o ochrane osobných údajov (povinnosti, regulácia, pokuty za porušenia).
Avšak pozor! To, že sa na takéto prípady využívania dronov v rámci osobných činností jednotlivcov neuplatňuje zákon o ochrane osobných údajov, ešte neznamená, že takýto užívateľ dronu nemusí mať problémy so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné zobrať do úvahy aj právnu úpravu § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež aj zákon o civilnom letectve, ak by ste na dokumentáciu svojich dobrodružstiev používali zariadenie schopné letu vážiace viac ako 20 kg, čo je však dosť nepravdepodobné.
Základný predpoklad využívania dronov v právnom režime zákona o ochrane osobných údajov (komerčné využívanie)
V našich končinách je typickým príkladom civilného využívania dronov na komerčné účely ich nasadenie na zhotovovanie efektných leteckých záberov rôznych podujatí, atrakcií, športových areálov, či rôznych nehnuteľností, ktoré sú následne zverejňované v rámci marketingovej komunikácie konkrétneho podnikateľa. Práve v takomto prípade si často objednávateľ takýchto záberov vôbec neuvedomuje alebo ignoruje súvisiace právne riziká. Podnikatelia si častou neuvedomujú, že majú zodpovednosť spojenú s použitím vyhotovených záberov aj keď im tieto zábery vyhotoví v rámci obchodného vzťahu ich dodávateľ alebo kamarát so záľubou v moderných technológiách. Aj keď v takýchto prípadoch nebudú niesť podnikatelia právnu zodpovednosť za prípadné porušenie všeobecne záväzných predpisov na úseku civilného letectva, či ochrany utajovaných skutočností (napr. keď by malo využitie dronu charakter tzv. leteckých prác, čo je práve prípad využitia dronov na vyhotovovanie obrazových záznamov počas letu), vždy budú zodpovední za prípadné porušenie ochrany osobných údajov, pretože práve v takýchto prípadoch rozhodujú podnikatelia často z vlastnej iniciatívy o prostriedkoch spracúvania osobných údajov (dron vybavený invazívnou technológiou) a účely ich spracovania (napr. marketingové využitie vyhotovených obrazových záznamov alebo zbieranie údajov a nevyžiadaná komunikácia cez wifi reciever zabudovaný do smartfónov ľudí vo vymedzenej oblasti napr. v areál futbalového štadióna).
Základným predpokladom pre aplikáciu zákona o ochrane osobných údajov je teda v prípade dronov využívaných na civilné účely nasledovný skutkový stav veci:
Nedochádza k vyhotovovaniu snímok alebo záznamov fyzickou osobou v režime výnimky domácich alebo osobných činností (t.j. nejde o výlučne nekomerčné využitie dronu, ale spravidla je motív využitia dronu komerčný alebo profesionálny).
Povaha vyhotovených snímok alebo záznamov z hľadiska kvality digitálneho materiálu (jas, ostrosť, rozlíšenie) alebo funkcionalít prostriedkov spracúvania (napr. optický zoom in) umožňuje identifikovať konkrétnu fyzickú osobu alebo osoby (t.j. na prípady, keď drony monitorujú napr. iba pohyb zveri alebo vyhotovujú propagačné panoramatické zábery výlučne prírodnej scenérie alebo iba kultúrnych pamiatok sa zákon o ochrane osobných údajov nebude vzťahovať).
Povaha technológie, ktorou je dron vybavený a ktorú aktívne využíva zasahuje do práva na ochranu súkromia a osobných údajov iným spôsobom (napr. softvér na rozpoznávanie tvárí, monitorovanie pohybu alebo polohy vyselektovaných subjektov, sledovanie elektronickej komunikácie apod.).
Ak nastanú vyššie uvedené právne skutočnosti (napr. pri realizácii tzv. leteckých prác dôjde k vyhotoveniu obrazových záznamov zachytávajúcich v dostatočnej kvalite identifikačné znaky ľudí) bude (spravidla) podnikateľ, ktorý rozhodol o využití drona v zmysle zákona o ochrane osobných údajov prevádzkovateľom a jeho (spravidla) dodávateľ ovládajúci drona bude v zmysle zákona o ochrane osobných údajov jeho sprostredkovateľom.
Český dozorný orgán v súvislosti s využívaním dronov vyžaduje na aplikáciu svojho národného zákona o ochrane osobných údajov, aby okrem toho, že sú cielene zachytávané a ďalej spracúvané zábery identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb, boli tieto zábery ďalej spracúvané aj za účelom stotožnenia zachytených osôb v súvislosti s určitým konaním (Stanovisko Úřadu pro ochranu osobních údajů ČR č. 1/2013 o zpracovaní osobních údajů prostrednictvím záznamu z kamer, kterými jsou vybavena bezpilotní letadla). Vychádzajúc zo znalosti nášho regulačného prostredia konštatujeme, že na aplikáciu slovenského zákona o ochrane osobných údajov bude postačovať existencia obrazových materiálov zachytávajúcich fyzické osoby v dostatočnej kvalite umožňujúcej ich identifikáciu, a to aj bez toho, aby prevádzkovateľ mal v úmysle svojim cieľavedomým konaním identifikovať konkrétnu osobu zachytenú na obrazovom zázname. Na aplikáciu nášho zákona o ochrane osobných údajov postačuje samotný predpoklad, že z obrazových záznamov získaných dronom bude konkrétna fyzická osoba identifikovateľná aj nepriamo.
Regulačné povinnosti ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov
V prípade, ak nastane vyššie uvedená situácia, tak budú musieť oba zainteresované subjekty prevádzkovateľ i sprostredkovateľ vyvinúť značné úsilie, aby čo možno najviac zmiernili právne i faktické bezpečnostné riziká spojené s nasedením dronu vybaveného invazívnou technológiou spôsobilou porušiť právo na súkromie dotknutých osôb a verejnoprávnu reguláciu ochrany osobných údajov upravenú na Slovensku primárne zákonom o ochrane osobných údajov a jeho vykonávacími predpismi. V tejto súvislosti odporúčame venovať pozornosť nasledovnému výkladu, v ktorom sú sumarizované základné okruhy povinností, s ktorými sa zainteresované subjekty budú musieť v danej situácii vysporiadať.
Otázka právneho základu
Fundamentálnou povinnosťou prevádzkovateľa je vždy disponovať vhodným právnym základom legalizujúcim vykonávanie predmetného spracúvania osobných údajov. V prípade vyhotovovania obrazových záznamov prostredníctvom dronov prichádza do úvahy viacero právnych základov, ktoré sa môžu odvodzovať od individuálnych okolností a potrieb prevádzkovateľa, príp. ich môžu ovplyvňovať rozhodnutia prevádzkovateľa, povaha monitorovanej udalosti, či sociálno-ekonomický status prevádzkovateľa apod. Z uvedeného dôvodu uvádzame vhodné príklady možných právnych základov pre využitie dronov schopných spracúvať osobné údaje:
súhlas dotknutej osoby (§ 11 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov) môže prichádzať do úvahy ako vhodný právny základ, keď bude dochádzať k monitorovaniu vopred určeného priestoru na propagačné a marketingové účely (napr. vyhradený areál letného festivalu), do ktorého budú vstupovať výlučne osoby, ktoré udelia súhlas a osoby, ktoré neudelia súhlas doň vstupovať nebudú a inde nebude dochádzať k monitorovaniu;
zákon (napr. § 69 ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, aj keď v danej súvislosti by ho bolo vhodné doplniť z hľadiska požiadaviek ustanovených v § 10 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov);
zákon o ochrane osobných údajov, resp. § 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov (napr. prevádzkovateľ využije dron vybavený kamerou ako prostriedok spracúvania osobných údajov kamerového systému na monitorovanie priestorov prístupných verejnosti na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný a vyhotovený záznam využije len na účely trestného konania alebo priestupkového konania);
zákon o ochrane osobných údajov, resp. § 10 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov (napr. využitie dronov bez súhlasu dotknutej osoby audiovizuálnymi médiami (televízie, spravodajské portály apod.) alebo tvorcami umeleckých diel vtedy, ak je spracúvanie osobných údajov nevyhnutné na účely tvorby umeleckých diel alebo pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami;
zákon o ochrane osobných údajov, resp. § 10 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane osobných údajov (napr. využitie dronov záchranárskymi zložkami bez súhlasu dotknutej osoby na také spracúvanie osobných údajov, ktoré by bolo nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby);
zákon o ochrane osobných údajov, resp. § 10 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane osobných údajov (napr. monitorovanie zaplavenej oblasti orgánmi verejnej správy v príčinnej súvislosti s monitorovaním situácie a rozsahu škôd bez súhlasu dotknutých osôb, ktoré sa tam nachádzajú, pretože spracúvanie osobných údajov by bolo možné považovať za nevyhnutné pre splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme);
zákon o ochrane osobných údajov, resp. § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov (napr. podľa nás môže ísť o také prípady využitia dronov ako je monitorovanie prevozu peňažnej hotovosti, hľadanie poruchy na elektrickom vedení, meteorologický výskum, archeologické mapovanie terénu vykopávok, stráženie vyhradených areálov alebo vybavenie dronu biometrickou technológiou schopnou vykonávať biometrickú identifikáciu napr. na báze rozpoznávanie tváre, keď je to nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa). Tento právny základ je veľmi špecifický a mal by byť využívaný iba vo výnimočných prípadoch a s ohľadom na proporcionalitu zásahu do súkromia dotknutých osôb, čo posudzuje regulátor (úrad) v konaní o osobitnej registrácii, ktorej udelenie je podmienkou pre začatie takéhoto spracúvania osobných údajov);
Zmluvný vzťah, v ktorom je dotknutá osoba (osoba nasnímaná dronom) zmluvnou stranou a na ktorej plnenie je nevyhnutné spracúvanie osobných údajov, resp. ustanovenie § 10 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov (napr. pán XYZ si objedná od certifikovaného operátora dronov vyhotovenie leteckých záberov zo svojej luxusnej „garden style“ svadby).
Administratívne povinnosti vo vzťahu k regulátorovi
V závislosti od zvoleného právneho základu je potrebné aplikovať aj ďalšie povinnosti vo vzťahu k Úradu na ochranu osobných údajov SR ako je napr. splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov v prípadoch podľa písm. a) a h) časti tohto článku, ktorý sa venuje otázkam právneho základu.
Do úvahy môže tiež prichádzať aj prihlásenie informačného systému na osobitnú registráciu podľa § 37 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov v prípadoch podľa písm. g) (viď vyššie).
No a napokon je tu ešte aj vedenie evidencie o informačnom systéme podľa § 43 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov v prípadoch podľa písm. b) až f) tohto článku. Súvisiaci evidenčný list sumarizujúce podstatné informácie o prevádzkovateľovi a procese spracúvania osobných údajov sa predkladá úradu v podstate iba v prípade kontroly.
Informačné povinnosti k dotknutej osobe
Prevádzkovateľ je tiež povinný v prípade využívania právneho základu podľa písm. a) a h) tohto článku (súhlas dotknutej osoby, zmluvný vzťah) zabezpečiť pred získaním osobných údajov informovanosť dotknutých osôb o obligatórnych informáciách ustanovených v § 15 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov. V prípade ostatných právnych základov uvedených v bode 1. tohto článku sa táto povinnosť v zmysle ustanovenia § 15 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov našťastie neaplikuje.
Poučenie oprávnených osôb
Každý prevádzkovateľ je povinný poučiť oprávnené osoby, ktoré sa budú oboznamovať a inak spracúvať osobné údaje s právami a povinnosťami podľa zákona o ochrane osobných údajov a vypracovať o tom písomný záznam podľa § 21 ods. 2 a 3 zákona o ochrane osobných údajov. Táto povinnosť sa rovnako týka aj sprostredkovateľa, t.j. spravidla operátora dronu, ktorý pre objednávateľa (podnikateľa) vyhotovuje obrazové záznamy zachytávajúce aj dotknuté osoby.
Základné (všeobecné) povinnosti
Každý prevádzkovateľ ako aj sprostredkovateľ je povinný dodržiavať počas celej doby spracúvania osobných údajov (do ich získania až po likvidáciu) základné povinnosti ustanovené v § 6 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, a tiež i základnú zásadu spracúvania osobných údajov vyjadrenú v § 5 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorej sú zodpovedné subjekty povinné spracúvať osobné údaje len spôsobom ustanoveným zákonom o ochrane osobných údajov a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich práva na súkromie. Využívanie dronov v súlade s uvedenými ustanoveniami si vyžaduje individuálny a citlivý prístup, čo môže byť pomerne náročné a odporúčame túto problematiku konzultovať s odborníkom v oblasti ochrany osobných údajov alebo osloviť priamo úrad. Základný rámec compliance odporúčaní v tejto súvislosti uvádzame v záverečnej časti článku. Avšak je nevyhnutné zobrať do úvahy, že každý prípad je iný a musí byť posúdený individuálnym spôsobom.
Bezpečnosť a dokumentácia bezpečnostných opatrení
Každý prevádzkovateľ je tiež povinný zabezpečiť prijatím primeraných bezpečnostných opatrení bezpečnosť spracúvania osobných údajov v zmysle § 19 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, čo v závislosti od konkrétnych a individuálnych podmienok spracúvania osobných údajov môže byť doplnené aj vznikom povinnosti zdokumentovať prijaté bezpečnostné opatrenia vo forme bezpečnostného projektu, ktorý bude musieť byť vypracovaný v súlade s Vyhláškou č. 164/2014 Z. z. o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení v znení Vyhlášky č. 117/2014 Z. z.
Povinnosť „mať“ bezpečnostný projekt vznikne hlavne vtedy, ak dochádza k extrakcii obrazového záznamu z dátového úložiska inkorporovaného do hardvérového vybavenie dronu do PC, ktorý je prepojený s internetom alebo v prípade, ak dochádza k prepojeniu dronu s internetom cez WI-FI. Ak by nejakým zázrakom bolo možné ešte využívať dron výlučne v offline režime, tak by bolo vhodné disponovať zjednodušenou bezpečnostnou dokumentáciou, ktorá by jasne popisovala prijaté bezpečnostné opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov. Primerané bezpečnostné opatrenia musia byť totiž v prípade spracúvania osobných údajov prijaté vždy a úrad ich má právo kontrolovať.
Právny vzťah so sprostredkovateľom
Ako sme už uviedli pri bežnom komerčnom využívaní dronov spracúvajúcich osobné údaje, s ktorým sme sa stretli na našom trhu sa využíva najčastejšie biznis model, ktorý robí z objednávateľa vyhotovenia obrazového záznamu prostredníctvom dronu prevádzkovateľa a z profesionálneho dodávateľa sprostredkovateľa. Ak sprostredkovateľ využíva vlastných dodávateľov (napr. editácia vyhotoveného videa), tak možno hovoriť z hľadiska regulácie ochrany osobných údajov aj o tzv. subdodávateľovi, ktorý má de iure právne postavenie sprostredkovateľa. Podstatným momentom takýchto právnych vzťahov je to, že do nich direktívne vstupuje verejné právo prostredníctvom zákona o ochrane osobných údajov. Zainteresované subjekty musia uzatvoriť písomný zmluvný vzťah, ktorý má presne predpísané obsahové náležitosti.
Iné povinnosti
Každý prevádzkovateľ je povinný dodržiavať povinnosť mlčanlivosti podľa § 22 zákona o ochrane osobných údajov a tiež je povinný udržiavať osobné údaje správne a aktuálne počas celého procesu spracúvania v zmysle § 16 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov.
Každý prevádzkovateľ dronu vyhotovujúceho obrazové záznamy je tiež v zmysle § 17 ods. 1 povinný zlikvidovať osobné údaje bezodkladne po skončení účelu spracúvania. V prípade využívania právneho základu podľa bodu písm. c) tohto článku je prevádzkovateľ obrazový záznam povinný zlikvidovať v zmysle § 17 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov najneskôr do 15 dní od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol predmetný záznam vyhotovený.
V závislosti od individuálnych podmienok spracúvania (napr. vykonávanie cezhraničných prenosov do tretích krajín) môže dôjsť aj k aplikácií iných povinností spojených s potrebou vykonania ďalších konkrétnych právnych úkonov. Takže vyššie uvedený výpočet povinností nemusí byť konečný. V oblasti ochrany osobných údajov obzvlášť platí, že každý prípad musí byť posudzovaný striktne individuálnym spôsobom prihliadajúcim na relevantné skutkové a právne okolnosti relevantného stavu veci.
Odporúčania
Splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane osobných údajov je pri civilnom využívaní dronov nepochybne veľmi obtiažne, a to najmä vzhľadom na fakt, že drony môže byť ťažké vidieť z povrchu zeme ako aj to, že môžu byť okrem kamier a nahrávacieho zariadenia vybavené aj ďalšími technológiami schopnými podstatne zasiahnuť do práva na súkromie a ochranu osobných údajov. Ide napr. o inteligentné kamery schopné rozpoznávať tváre alebo EČV motorových vozidiel umožňujúce dronom sledovať určené osoby alebo objekty, termické senzory schopné rozpoznávať žijúci organizmus umožňujúci sledovanie a nahrávanie cieľa aj pri zhoršených podmienkach (hmla, tma, dym), rádio frekvenčné vybavenie schopné detekovať WIFI prístupové body smartfónov a zachytávať elektronickú komunikáciu, špeciálne senzory na detekovanie jadrových, biologických či chemických stôp apod. Práve s ohľadom na tieto zásadné faktory je pri civilnom využívaní dronov z hľadiska ochrany súkromia a osobných údajov dôležité zamerať pozornosť najmä na nasledovné princípy, ktoré z časti a zjednodušene vyjadrujú aj niektoré základné povinnosti prevádzkovateľa ustanovené v § 6 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov:
princíp transparentnosti k dotknutým osobám;
princíp zákonnosti využívania dronu;
princíp minimalizácie a legitimity účelu spracúvania osobných údajov;
princíp proporcionality spracúvania osobných údajov;
princíp bezpečnosti spracúvania osobných údajov.
V súvislosti s vyššie uvedenými princípmi je z hľadiska spracúvania osobných údajov pri civilnom využívaní dronov vhodné zobrať do úvahy tiež nasledovné odporúčania, ktoré vychádzajú z časti od najexpertnejšieho orgánu v EÚ, ktorý v aplikačnej praxi rešpektujú všetky národné dozorné orgány (Opinion 01/2015 on Privacy and Data Protection Issues relating to the Utilisation of Drones):
mať jasne a správnym (zákonným) spôsobom „ošetrené“ právne vzťahy, v prípade ak dron nevyužíva priamo prevádzkovateľ (napr. podnikateľ si objedná službu, ktorej súčasťou bude nasadenie dronu vyhotovujúceho obrazové záznamy od iného podnikateľa);
vyhodnotiť (v spolupráci s odborníkom – napr. právnikom so skúškou zodpovednej osoby) vplyv a dopady na ochranu osobných údajov s prihliadnutím na účel operácií, typ bezpilotných lietadiel (rozmer, viditeľnosť, atď) a špecifických kombinácií snímacích technológií na palube dronu; určiť najvhodnejší právny základ a prípadne zabezpečiť osobitnú registráciu na úrade a vyriešiť ďalšie regulatórne požiadavky „pro-compliance“ spôsobom;
využívať iba také technológie inštalované do dronu, ktoré sú primerané k účelu spracúvania osobných údajov, pričom účel spracúvania je zväčša determinovaný cieľom, za ktorým je v civilnom sektore dron využívaný;
vypracovať vhodný interný akt riadenia „Privacy Policy“, ktorý zrozumiteľne definuje a vysvetlí pravidlá využívania dronov a zaviaže oprávnené osoby k ich dodržiavaniu;
prijať všetky vhodné opatrenia na ochranu súkromia, ktoré umožňuje softvérové funkcionality a konfigurácia dronu;
nastaviť svoje služby a produkty takým spôsobom , aby sa zabránilo zhromažďovaniu a / alebo ďalšiemu spracúvaniu osobných údajov, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na dosahovaniu stanoveného účelu spracúvania osobných údajov prostredníctvom dronov vybavených invazívnymi technológiami;
nájsť najvhodnejší spôsob informovania dotknutých osôb, ktoré môžu byť zasiahnuté nasadením drona, napr. umiestnením viditeľných informačných listov pred vstupom do vyhradenej oblasti, v ktorej operujú drony, prípadne na jednorazových eventoch informovať verejnosť prostredníctvom sociálnych sietí, vlastného webového sídla, plagátov apod. Informácie by mali byť dávané dotknutým osobám ešte pred tým, ako by sa mohli stať predmetom monitorovania dronom a malo by z nich byť vždy jasné označenie prevádzkovateľa, účel spracúvania a ďalšie podstatné informácie ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov;
zabezpečiť prijatie primeraných technických, personálnych a organizačných bezpečnostných opatrení, ktoré zabezpečia bezpečnosť spracúvania osobných údajov (najmä logy, šifrovanie dát, definovanie minimálneho okruhu spoľahlivých oprávnených osôb, kontinuálny dohľad, možnosť vymazať dáta na diaľku v prípade straty drona apod.);
zabezpečiť likvidáciu (vymazanie) nepotrebných záznamov (osobných údajov) bezodkladne po ich získaní, ostatné záznamy (osobné údaje) zlikvidovať bezodkladne po skončení daného účelu ich spracúvania.
Záver
Výklad a závery tohto článku vychádzajú z našej aktuálnej národnej legislatívy. V rovine odporúčania a vytvárania „best practice“ je však vhodné zobrať do úvahy aj pomerne aktuálne stanovisko Pracovnej skupiny zriadenej podľa Čl. 29 smernice 95/46/ES č. 1/2015 o otázkach súkromia a ochrany údajov týkajúcich sa využívania dronov, pretože tento orgán predstavuje v súčasnosti najexpertnejší metodický „think-thank“ usmerňujúci vývoj aplikačnej praxe a právnych názorov všetkých dozorných orgánov členských štátov EÚ.
Autor upozorňuje na to, že článok sa venuje výlučne možným dopadom aktuálnej národnej regulácie ochrany osobných údajov na určitý spôsob využívania dronov, pričom komplexné legálne využívanie dronov je spojené s potrebou dodržania ďalších pravidiel a splnením povinností ustanovených inými všeobecne záväznými predpismi ako je zákon o ochrane osobných údajov.
Záverom je možné skonštatovať, že legálne využívanie dronov na civilné komerčné účely je v podmienkach slovenského právneho poriadku neprimerane rigidné, administratívne náročné a vyžadovalo by si flexibilnejšiu právnu úpravu, ktorá viac povzbudí rozvíjanie tejto progresívnej technológie v civilnom sektore, ale zároveň aj stanoví presný právny rámec, ktorým sa minimalizujú riziká pre ochranu súkromia, leteckej prepravy či verejnej bezpečnosti a národnej obrany.
JUDr. Ondrej Zimen
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
