Pandémia COVID-19
V minulom roku sa ombudsmanka venovala najmä neprimeraným zásahom do ľudských práv súvisiacich s opatreniami proti šíreniu koronavírusu. Upozornila najmä na nedostatky povinnej štátnej karantény pre osoby prichádzajúce zo zahraničia a odporúčala úpravu systému takým spôsobom, aby nedochádzalo k porušovaniu osobnej slobody garantovanej čl. 17 Ústavy a slobody pohybu a pobytu podľa čl. 23 Ústavy. K porušeniu slobôd došlo v dvoch rovinách:
- kolízia kompetencií Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) a vlády SR podľa zákona o bezpečnosti štátu – podľa ombudsmanky, ktorá vychádzala z rozhodovacej praxe súdov Českej republiky, môže nariadiť plošnú štátnu karanténu za núdzového stavu len vláda SR a nie ÚVZ.
- rozpor štátnej karantény s princípom proporcionality – v čase prvej vlny pandémie bolo podľa ombudsmanky možné efektívne bojovať so šírením koronavírusu miernejším spôsobom, a to napr. nariadením povinnej karantény v domácom prostredí.
Okrem formy karantény sa ombudsmanka zaoberala aj faktúrami na úhradu nákladov spojených so štátnou karanténou, ktoré boli Ministerstvom vnútra SR stanovené na 13,- eur na deň pobytu. Pre osoby v dlhodobých karanténach (napr. 20 dní) išlo o vysoké sumy najmä v spojitosti so skutočnosťou, že tieto osoby nemohli počas výkonu karantény riadne pracovať. Faktúry okrem rezortu vnútra vystavovali aj súkromné subjekty na základe dohôd s ministerstvom, o čom však nebolo riadne rozhodnuté formou správnych aktov.
Presadzovala aj dodržiavanie práv nastávajúcich matiek počas pôrodu, ktorým bola v súvislosti s pandémiou odopieraná možnosť prítomnosti sprevádzajúcej osoby, ale aj tým, ktoré boli oddeľované od novonarodených detí. Viackrát sa v tejto veci ombudsmanka obrátila na ministra zdravotníctva a žiadala o zachovanie ľudskoprávnych štandardov a opatrení rešpektujúcich práva žien.
Ombudsmanka reagovala aj na neprimerané uzatváranie marginalizovaných rómskych komunít, ktoré boli podľa nej diskriminačné, neodôvodnené a trvali bez dostatočného časového vymedzenia. Po bližšom prešetrení okolností súhlasila, že takéto opatrenia sú spôsobilé prispieť k ochrane verejného zdravia, ale nespĺňali ďalšie podmienky z testu proporcionality, ktorými sa posudzuje ústavnosť zásahu do základných ľudských práv a slobôd:
- pomer počtu nakazených a karantenizovaných osôb (napr. 32 pozitívne testovaných osôb, karantenizovaných 6 000),
- účel bolo možné dosiahnuť aj menej invazívnym spôsobom,
- podmienky v karanténnej oblasti neslúžili na ochranu izolovaných osôb, ale len na ochranu pre osoby mimo karantény,
- kritéria uzatvárania osád neboli naplnené tak, ako ich stanovili vláda SR a ÚVZ.
V súvislosti so vzdelávaním detí poukázala na riziká spojené s porušovaním detských práv na vzdelanie v nadväznosti na trvalý charakter zatvorenia škôl. Neopomenula ani skupinu detí, ktoré nemajú prístup k internetu, a pre ktoré online výučba nie je dostatočnou alternatívou.
Upozornila aj na právomoci Úradu verejného zdravotníctva, ktoré sa podľa nej počas pandémie neobmedzene rozpínali a úrad ich vykonáva bez efektívneho súdneho dohľadu.
Nedôstojné vyhradené priestory
V správe ombudsmanka hovorí aj o nezákonnosti vyhradených priestorov, ktorých polícia používa na zadržiavanie osoby namiesto využitia policajných ciel zaistenia. Často sú nimi malé zamrežované miestnosti so stoličkou, v ktorých sa zadržiavaná osoba nachádza pripútaná nie krátky čas. Ako problém označila nedostatočnú definíciu takýchto priestorov v zákone o Policajnom zbore, ktorý nestanovuje ich fungovanie a štandardy. Tento zákon však stanovuje povinnosť umiestniť osobu z dôvodu zadržiavania len do cely policajného zaistenia.
Zistené nedostatky boli aj v oblasti dokumentácie o obmedzení osobnej slobody osôb, v ktorých chýbali informácie o presnom mieste zadržiavania a čase, počas ktorého boli osoby zadržiavané vo vyhradených priestoroch. „V žiadnom úradnom zázname sa neuvádzalo použitie donucovacích prostriedkov – pút – a dôvod ich použitia aj vo „vyhradených priestoroch“ napriek tomu, že podávateľ bol vo „vyhradených priestoroch“ pripútaný o stoličku. V záznamoch sa uvádzalo, že podávateľ nebol zranený, aj keď podľa lekárskej správy mal viaceré zranenia. Na základe týchto skutočností som konštatovala porušenie základného práva na osobnú slobodu, ktoré garantuje čl. 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 Ústavy,“ uvádza ombudsmanka.
Prístup niektorých profesií k materskému
V tejto téme sa ombudsmanka obrátila na Ústavný súd SR, pričom vo svojom podaní namieta nerovnaký prístup k materskému hasičov, hasičky, policajtov, policajtky, príslušníkov a príslušníčok ZVJS či vojakov a vojačky.
Zistenia sa týkajú otcov – príslušníkov uvedených profesií. Títo majú horší prístup k materskej dávke v porovnaní so zamestnancami iných profesií. V režime bežného sociálneho poistenia sa je umožnené otcom a matkám dohodnúť sa, kto prevezme starostlivosť o dieťa po jeho narodení. Pre otcov osobitných profesií neexistuje možnosť poberania materskej dávky pri čerpaní materskej dovolenky, ale len nižšieho rodičovského príspevku – materskú dávku môžu títo otcovia čerpať jedine v prípade, ak sa z určitých dôvodov nemôže matka o dieťa starať (nie však na základe ich vzájomnej dohody). Ombudsmanka upozorňuje na skutočnosť, že otcovia týchto profesií platia rovnako vysoké odvody nemocenského zabezpečenia ako iní zamestnanci.
Matky v uvedených profesiách poberajú materskú dávku v nižšom rozsahu, ako iné rovnako zarábajúce matky zamestnankyne – rozdiel je v rozpätí od 6% do 30%. Tento nepomer nastal nesystematickým opakovaným zvyšovaním materského vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, avšak sociálne zabezpečenie príslušníkov zborov nebolo dorovnané.
Záver
Celkovo za rok 2020 pracovala Kancelária verejnej ochrankyne práv s 3 727 agendovými písomnosťami (z toho 2 453 podnetov) a 7 konaniami z vlastnej iniciatívy ombudsmanky. Po preskúmaní 1 888 podnetov konštatovala ombudsmanka porušenie základných práv a slobôd v 186 podnetoch. Porušenie nezistila v 729 podnetoch a ďalších 973 nepatrilo do pôsobnosti úradu verejného ochrancu práv. Do roku 2021 bolo prenesených 565 podnetov.
Po rozprave Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny vzal správu jednomyseľne na vedomie a odporučil ju parlamentu na prerokovanie a vzatie na vedomie. Parlament, rovnako ako v minulom roku, výročnú správu ombudsmanky na vedomie nevzal. Zo 117 prítomných poslancov za hlasovalo 58, proti 9 a zdržalo sa 49. Jeden poslanec nehlasoval a neprítomných bolo 33.
Celú správu o činnosti verejnej ochrankyne práv za rok 2020 nájdete na https://www.vop.gov.sk/files/VOP_VS20_SK.pdf.
