Žena na materskej a zákaz výpovede

V tomto článku si priblížime ochranu poskytovanú pracovnoprávnymi predpismi zamestnankyni na materskej a rodičovskej dovolenke, možnosť čerpania riadnej dovolenky medzi materskou a rodičovskou dovolenkou ako i  plynutie výpovednej doby v prípade doručenia výpovede zo strany zamestnávateľa pred čerpaním rodičovskej dovolenky.

Materská dovolenka predstavuje ospravedlnené voľno z práce, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a následnou starostlivosťou o novonarodené dieťa. Rodičovská dovolenka, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnankyni po materskej dovolenke, predstavuje uvoľnenie z práce kvôli následnej starostlivosti o dieťa.

A to až do troch rokov veku dieťaťa, príp. šiestich rokov v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. V oboch prípadoch platí

1. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnankyni vyššie uvedený typ dovolenky
2. Povinnosť zamestnankyne písomne a minimálne mesiac vopred informovať zamestnávateľa o termíne nástupu na materskú dovolenku. V prípade rodičovskej dovolenky povinnosť písomne požiadať o jej poskytnutie.

Zákaz výpovede v prípade zamestnankyne na materskej a rodičovskej dovolenke

Zamestnankyni na materskej dovolenke, rovnako ako i na rodičovskej dovolenke je poskytovaná ochrana v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení („Zákonník práce“) v tom zmysle, že sa na ňu vzťahuje zákaz výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Počas čerpania materskej ako i rodičovskej dovolenky sa zamestnankyňa nachádza v tzv. ochrannej dobe.

Výnimku zo zákazu výpovede predstavuje v prípade zamestnankyne na materskej alebo rodičovskej dovolenke výpovedný dôvod uvedený  v § 63 ods. 1 písm. a) v prvom bode Zákonníka práce, t.j. výpoveď daná z dôvodu, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje.

Poukazujeme na skutočnosť, že ide o zákaz výpovede, ktorý poskytuje ochranu zamestnankyni a neumožňuje skončiť pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa.

Zákon v žiadnom prípade nezakazuje, aby v uvedenej dobe zamestnankyňa sama skončila pracovný pomer napríklad i formu výpovede doručenej zamestnávateľovi.

Čerpanie dovolenky medzi materskou a rodičovskou dovolenkou

Pravidlá čerpania dovolenky upravuje predovšetkým § 111 Zákonníka práce.

V jeho zmysle určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.

Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa § 144a Zákonníka práce ako výkon práce sa posudzuje aj doba dovolenky, okrem rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce.

Z uvedeného vyplýva, že za obdobie trvania materskej dovolenky, ktorá sa posudzuje ako výkon práce, vzniká zamestnankyni nárok na riadnu dovolenku za kalendárny rok, a to v prípade, ak do príslušného kalendárneho roka spadá taká časť tejto materskej dovolenky, ktorá zodpovedá obdobiu vykonávania práce v rozsahu 60 dní.

[1]

V zmysle § 113 ods. 3 Zákonníka práce, ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Z praxe vyplýva, že zamestnankyne častokrát čerpajú dovolenku, nárok na ktorú im vznikol

• buď pred nástupom na materskú dovolenku alebo
• sa odvíja zo samotného čerpania materskej dovolenky

práve medzi materskou a rodičovskou dovolenkou. Bežne býva označený ako „preplatenie dovolenky“, avšak v skutočnosti ide o čerpanie riadnej dovolenky.

Práve v tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že v dobe čerpania riadnej dovolenky sa na zamestnankyňu nevzťahuje zákaz výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, nakoľko sa nenachádza na materskej ani na rodičovskej dovolenke.

Plynutie výpovednej doby

V prípade riadneho doručenia výpovede zamestnankyni zamestnávateľom, na základe zákonom aprobovaného dôvodu, v období uvedenom vyššie tak bude výpoveď považovaná za platnú.

Avšak i v tomto prípade je zamestnankyni aspoň čiastočne poskytovaná ochrana podľa Zákonníka práce, nakoľko pracovný pomer ani v uvedenom prípade neskončí uplynutím výpovednej doby.

V zmysle § 64 ods. 2 Zákonníka práce, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Záver

Je potrebné upozorniť zamestnankyne, že v prípade čerpania riadnej dovolenky medzi materskou a rodičovskou dovolenkou sa na ne nevzťahuje zákaz výpovede v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce.

Avšak v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa práve v tomto „medziobdobí“ výpovedná doba, ktorá by mala uplynúť v ochrannej dobe, t.j. počas následného čerpania rodičovskej dovolenky, uplynutie a pracovný pomer skončí až posledným dňom rodičovskej dovolenky. Ak zamestnankyňa samozrejme neoznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.