Žalobcovi bola dňa 28. februára 2012 zo strany žalovanej doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že sa žalobca stal vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa (t. j. žalovanej) nadbytočným, keďže jeho pracovné miesto bolo zrušené na základe organizačnej zmeny. Výpoveď doručená žalobcovi obsahovala odtlačok podpisovej pečiatky predsedu predstavenstva žalovanej. Žalobca sa žalobou podanou Obvodnému súdu pre Prahu 7 (Obvodný súd) domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že výpoveď nespĺňa náležitosti písomného právneho úkonu, nakoľko nie je podpísaná vlastnoručným podpisom osoby oprávnenej konať v mene žalovanej. Okrem toho namietal aj skutočnosť, že výpoveď je neurčitá, nakoľko z nej nie je zrejmé, k akému dňu malo dôjsť k zrušeniu jeho pracovného miesta. Podľa názoru žalobcu sa žalovaná snažila fingovať nadbytočnosť žalobcu, keďže sa ho chcela zbaviť a nemala k tomu iný relevantný výpovedný dôvod.
Obvodný súd rozsudkom žalobe vyhovel, pričom dospel k názoru, že výpoveď z pracovného pomeru je pre nedostatok formy právneho úkonu neplatná. Námietku žalovanej, že v súlade s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné nahradiť podpis mechanickými prostriedkami v prípadoch, v ktorých je to obvyklé, odmietol s odôvodnením, že táto forma podpisu je prípustná napr. v bankovom či finančnom sektore, kde to vyžaduje efektivita masového právneho styku. V tomto prípade však o masový právny styk nešlo a preto nahradenie vlastnoručného podpisu mechanickými prostriedkami nie je prípustné.
Mestský súd v Prahe (Mestský súd) o odvolaní žalovanej rozhodol tak, že rozsudok Obvodného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že Obvodný súd síce aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, avšak nesprávne aplikoval judikatúru dovolacieho súdu, keď absolútne vylúčil možnosť podpisu výpovede mechanickými prostriedkami. Podľa názoru Mestského súdu je tento postup možný za predpokladu, že sú splnené zákonné podmienky, t. j. za predpokladu, že je to obvyklé.
Obvodný súd však rozsudkom opätovne žalobe žalobcu vyhovel. Dospel k záveru, že s ohľadom na veľké množstvo písomných pracovnoprávnych úkonov bolo u žalovanej nahradenie vlastnoručného podpisu na pracovnoprávnych dokumentoch mechanickými prostriedkami. Z tohto dôvodu preto výpoveď nepovažoval za neplatnú. Uviedol však, že predmetná výpoveď je neplatná pre nesplnenie uplatneného výpovedného dôvodu, nakoľko z vykonaného dokazovania nie je možné prijať záver o nadbytočnosti žalobcu.
Mestský súd o odvolaní žalovanej rozhodol tak, že rozsudok Obvodného súdu opäť zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Obvodnému súdu. Mestský súd sa stotožnil s názorom Obvodného súdu v tom smere, že použitie podpisovej pečiatky žalovanou na pracovnoprávnych dokumentoch bolo v jej praxi obvyklé a preto z tohto dôvodu nemožno výpoveď považovať za neplatnú. Obvodnému súdu však vytkol to, že doposiaľ nebolo jednoznačne preukázané aký druh práce žalobca pre žalovanú vykonával a preto nie je možné jednoznačne uzavrieť, že bola splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu.
Proti predmetnému rozhodnutiu Mestského súdu podal žalobca dovolanie. Podľa názoru žalobcu Mestský súd nesprávne posúdil možnosť žalovanej použiť vo výpovedi podpisovú pečiatku. V rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Českej republiky (Najvyšší súd) ani Ústavného súdu Českej republiky neexistuje rozhodnutie, ktoré by záver Mestského súdu o prípustnosti nahradenia vlastnoručného podpisu konajúcej strany mechanickými prostriedkami na výpovedi z pracovnoprávneho pomeru.
Najvyšší súd uviedol, že v posudzovanej veci závisí napadnuté rozhodnutie od posúdenia otázky hmotného práva a to, či na písomnom vyhotovení právneho úkonu zamestnávateľa smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou môže byť podpis zamestnávateľa nahradený mechanickými prostriedkami. Z dôvodu, že táto otázka doposiaľ nebola v rámci rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu vyriešená, je dovolanie žalobcu prípustné a zároveň odôvodnené.
Uviedol, že výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi je právnym úkonom a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce a subsidiárne aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to konkrétne ustanovenia štvrtej hlavy o právnych úkonoch. Z toho dôvodu sú námietky dovolateľa, že na danú vec nie je možné aplikovať § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nedôvodné.
Najvyšší súd ďalej poukázal na znenie aplikovateľných zákonných ustanovení. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a musí sa opierať o niektorý zo zákonom stanovených výpovedných dôvodov. Ak právny úkon nebol uskutočnený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda zmluvných strán, je neplatný, ibaže by zmluvné strany túto vadu dodatočne odstránili. Právny úkon je pritom platný, ak je podpísaný konajúcou osobou a podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami v prípadoch, v ktorých je to obvyklé.
Z ustanovení, ktoré Najvyšší súd citoval, pritom vyplýva, že iba výpoveď z pracovného pomeru, ktorú zamestnávateľ alebo zamestnanec urobili v písomnej forme, je platnou výpoveďou. Písomný prejav vôle zamestnávateľa alebo zamestnanca pritom nemusí byť uskutočnený vlastnoručne. Z toho dôvodu je teda bežné, že sa tieto písomné jednostranné právne úkony vyhotovujú s využitím mechanických prostriedkov. Náležitosťou písomnej formy týchto právnych úkonov je podpis účastníka umiestnený na konci textu výpovede, ktorým účastník ako subjekt právneho vzťahu potvrdzuje, že sa stotožňuje s písomným prejavom vôle obsiahnutým v jej texte. Najvyšší súd preto nesúhlasí s názorom Mestského súdu, že v prejednávanej veci mohol byť vlastnoručný podpis žalovanej na výpovedi nahradený mechanickými prostriedkami.
Z ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že možnosť nahradenia podpisu konajúcej osoby na písomnom vyhotovení prejavu vôle mechanickými prostriedkami (napr. pečiatkou) prichádza do úvahy iba v prípadoch, v ktorých je to obvyklé. Okolnosti prípadu je pritom nutné posudzovať objektívne s prihliadnutím na charakter predmetného právneho úkonu a v pracovnoprávnych vzťahoch tiež s dôrazom na zásadu zvláštnej zákonnej ochrany postavenia zamestnanca.
V prípade jednostranných právnych úkonov zamestnávateľa smerujúcich k ukončeniu pracovného pomeru so zamestnancom je predovšetkým nutné akcentovať závažnosť týchto právnych úkonov a ich spôsobilosť privodiť zánik pracovnoprávneho vzťahu. V týchto prípadoch je teda nadmieru žiadúce zabezpečiť, aby právny úkon smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru vykonala a podpísala skutočne tá osoba, ktorá je k tomuto konaniu oprávnená. To je však možné zabezpečiť iba vtedy, ak je písomný prejav vôle zavŕšený vlastnoručným podpisom zamestnávateľa (resp. jeho štatutárneho orgánu).
Z dôvodov vyššie uvedených je preto zrejmé, že na písomnom jednostrannom právnom úkone zamestnávateľa smerujúcemu k rozviazaniu pracovného pomeru nemôže byť vlastnoručný podpis zamestnávateľa nahradený mechanickými prostriedkami, ale musí byť vždy podpísaný vlastnoručným podpisom zamestnávateľa (príp. štatutárnym orgánom alebo inou osobou oprávnenou konať v mene zamestnávateľa), inak je neplatný.
V prípade, ak vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu vztiahneme na prejednávaný prípad je zrejmé, že ak list žalovanej doručený žalobcovi obsahujúci výpoveď z pracovného pomeru bol opatrený podpisovú pečiatkou namiesto vlastnoručného podpisu žalovanej, ide o neplatnú výpoveď z pracovného pomeru a to z dôvodu vady formy právneho úkonu.
Najvyšší súd preto zrušil dovolaním napadnuté uznesenie Mestského súdu a vrátil vec Mestskému súdu na opätovné konanie a rozhodnutie.
zdroj: uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18. decembra 2018, sp. zn.: 21 Cdo 682/2018
