Žalobkyňa je leasingovým prenajímateľom, pričom svojou žalobou žiadala, aby žalovanému ako ručiteľovi bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 383.660,14 Kč. Táto suma predstavuje pôvodne v rozhodcovskom konaní uplatnenú pohľadávku, ktorá vznikla z predčasne ukončených leasingových zmlúv proti spoločnosť MACEK COACH s.r.o., ktorá bola leasingovým nájomcom.
Skutkový stav spočíval v tom, že rozhodca vydal rozhodcovský nález, ktorým medzi stranami schválila zmier. Spoločnosť MACEK COACH s.r.o. sa spolu so žalovaným ručiteľom zaviazala splatiť žalobou uplatnenú sumu žalobkyni, a to mesačnými splátkami. Rozhodcovský nález nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na to, že spoločnosť MACEK COACH s.r.o. a žalovaný mesačné splátky riadne a včas neplatili, žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie.
Okresný súd v Příbrame (Okresný súd) vydal rozhodnutie, ktorým nariadil vykonanie exekúcie na majetok žalovaného. Žalovaný sa však rozhodol odvolať a na základe jeho odvolania Krajský súd rozhodnutie Okresného súdu zrušil a návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodcovská doložka bola podľa jeho názoru neplatná. Spor mal rozhodovať rozhodca, ktorého výber sa neuskutočnil transparentne. Žalobkyňa preto v súčasnej dobe nedisponuje vykonateľným titulom, ktorý by jej priznal nárok na zaplatenie pohľadávky voči žalovanému. Z toho dôvodu podala Krajskému súdu svoju žalobu.
Krajský súd v Prahe (Krajský súd) konanie vo veci zastavil, nakoľko mal za to, že je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), pričom ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania. Vrchný súd v Prahe (Vrchný súd) o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že rozhodnutie Krajského súdu potvrdil.
Podľa názoru Vrchného súdu je rozhodcovský nález právoplatným a vykonateľným titulom. Vzhľadom na to, že návrh žalobkyne na vykonanie bol exekúcie bol zamietnutý, ale rozhodcovský nález nebol zrušený zákonom upraveným spôsobom, existuje tu neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (res iudicata) z dôvodu, že rozhodcovský nález aj žaloba žalobkyne sú totožné čo do účastníkov konania, ako aj do skutku.
Žalobkyňa však proti rozhodnutiu Vrchného súdu podala dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci podľa žalobkyne spočíva v tom, že rozhodnutie Vrchného súdu je v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu Českej repubiky (Najvyšší súd) zo dňa 10. júla 2013, sp. zn.: 31 Cdo 958/2012 (Uznesenie Najvyššieho súdu). Uviedla, že z judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že rozhodovský súd nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodca nemal na vydanie rozhodcovského nálezu právomoc. Rozhodcovský nález vydaný rozhodcom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, pritom nemusí byť zrušený súdom a zároveň nemôže predstavovať prekážku veci už rozhodnutej.
Najvyšší súd mal za to, že dovolanie je prípustné z dôvodu, že otázka, či rozhodcovský nález vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom, ktorý nemal právomoc ho vydať, pričom rozhodcovský nález nebol zrušený v konaní o zrušení rozhodcovského nálezu, predstavuje prekážku veci už rozhodnutej pre súdne konanie o tom istom nároku, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodcovským nálezom. Dovolanie je podľa jeho názoru zároveň dôvodné.
Je nepochybné, že v prejednávanej veci ide o rovnakú vec týkajúcu sa rovnakého predmetu konania a strán sporu. Rozhodujúce pre záver, či v prejednávanom prípade ide o prekážku veci už rozhodnutej však je posúdenie toho, či orgán, ktorý rozhodocovský nález vydal, mal na jeho vydanie právomoc.
V posudzovanej veci došlo k tomu, že rozhodcovský nález bol vydaný rozhodcom, ktorého výber sa neuskutočnil podľa transparetných pravidiel. Z judikatúry Najvyššieho súud pritom vyplýva, že za tohto skutkového stavu sa jedná o rozhodcovský nález vydaný rozhodcom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc. Ak orgán, ktorý rozhodnutie vydá, nemal právomoc rozhodnutie vydať, toto rozhodnutie nemôže predstavovať prekážku veci už rozhodnutej.
Vzhľadom na vyššie uvedené je preto zrejmé, že nejde o prekážku veci už rozhodnutej, ak o rovnakej veci týkajúcej sa rovnakého predmetu konania a rovnakých strán bolo rozhodnuté rozhodcovským nálezom vydaným rozhodcom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc.
Prijatie opačného názoru na vec by pre žalobkyňu znamenalo, že jej bolo odopretý prístup k spravodlivosti, lebo by jej bolo znemožnené domáhať sa vydania spôsobilého exekučného titulu, ktorým by mohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky.
Vzhľadom na to, že rozhodnutie Krajského súdu a rozhodnutie Vrchného súdu sú podľa vyššie uvedených právnych záverov nesprávne, Najvyšší súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil Krajskému súdu na opätovné konanie a rozhodnutie.
zdroj: uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. septembra 2015, sp. zn.: 23 Cdo 4460/2014
