Okolnosti predchádzajúce sporu
Dňa 29. marca 2017 predsedníčka vlády Spojeného kráľovstva oznámila Európskej rade úmysel tohto členského štátu vystúpiť z Únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), a to v súvislosti s výsledkom referenda o vystúpení a prijatím zákona o Európskej únii z roku 2017 (Oznámenie vystúpenia). V nadväznosti na to prijala Európska rada 29. apríla 2017 usmernenia, ktoré definujú rámec rokovaní stanovených v čl. 50 ZEÚ a určujú stanoviská a všeobecné zásady, ktoré bude Únia zastávať v priebehu rokovaní a 22. mája 2017 prijala Rada Európskej únie rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu začatím rokovaní so Spojeným kráľovstvom o dohode, ktorou sa stanoví spôsob jeho vystúpenia z Európskej únie a z Euratomu.
Tvrdenia a návrhy účastníkov konania
Rada navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodol, že je žaloba neprípustná a že vo veci teda nemožno rozhodnúť, nakoľko autori žaloby nemajú aktívnu legitimáciu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Podľa Rady totiž napadnuté rozhodnutie nemá žiadne účinky na právnu situáciu žalobcov; je to len prípravný akt a vyvodzuje dôsledky z oznámenia Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z EÚ. Práva žalobcov by teda mohli byť ovplyvnené až na konci postupu podľa článku 50 ZEÚ.
Žalobcovia tvrdia, že sú občanmi Spojeného kráľovstva žijúcimi v cudzine a občanmi Únie, ktorí majú pobyt v inom členskom štáte Únie, a že boli na základe právneho predpisu, nazývaného ,,pravidlo 15 rokov”, zbavení práva voliť v referende z 23. júna 2016, ďalej, že ich aktívna legitimácia na podanie žaloby proti aktu, ktorý im nie je určený, ale ktorý sa ich priamo dotýka vyplýva z toho, že napadnuté rozhodnutie má priame dôsledky na práva, ktoré im vyplývajú zo Zmlúv.
Rozhodnutie Všeobecného súdu
Všeobecný sú vo svojom rozsudku preskúmal, či žaloba o neplatnosť podaná trinástimi britskými občanmi je prípustná, teda či smeruje k rozhodnutiu, ktoré má účinky na ich právnu situáciu. Z ustanovení článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že aktívna legitimácia osoby, na podanie žaloby proti aktu, ktorý jej nie je určený, predpokladá, že sa jej tento akt prinajmenšom priamo týka. Samotná podmienka, podľa ktorej musí byť osoba priamo dotknutá aktom, ktorý je predmetom žaloby si vyžaduje, aby napadnuté opatrenie malo priame účinky na právnu situáciu žalobcu. V prejednávanom prípade však napadnuté rozhodnutie priamo nespôsobuje takéto účinky. Vyvoláva ich len vo vzťahoch medzi Úniou a jej členskými štátmi, ako aj medzi inštitúciami Únie, najmä vo vzťahu ku Komisii. Takto teda žalobcovia neoprávnene tvrdia, že sú priamo dotknutí a Všeobecný súd dodáva, že napadnuté rozhodnutie je len prípravným aktom pre konečnú dohodu, teda zrušenie tohto rozhodnutia by nemalo žiaden vplyv na právnu situáciu občanov Spojeného kráľovstva a prípadné zrušenie by neprinieslo ani zrušenie oznámenia úmyslu vystúpiť, ani pozastavenie dvojročnej lehoty stanovenej v článku 50 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.
Všeobecný súd teda zamietol žalobu ako neprípustnú, nakoľko rozhodnutie Rady poverujúce na začatie rokovaní o Brexite nemá záväzné právne účinky, ktoré by ovplyvňovali záujmy žalobcov tak, že by podstatným spôsobom menili ich právnu situáciu.
