Konanie pred všeobecnými súdmi
Predmetom konania pred všeobecnými súdmi bol spor, ktorý vznikol v súvislosti s výstavbou supermarketu na mieste bývalého priemyselného objektu, ktorý zakúpila obchodná spoločnosť. Počas demolácie objektu vznikol odpad, ktorý bol umiestnený na pozemky patriace sťažovateľke a nie na skládku odpadu.
Mestský súd mal zato, že vlastníkom odpadu je spoločnosť. Naproti tomu krajský súd pasívnu vecnú legitimáciu tejto vylúčil, pretože podľa jeho názoru spoločnosť nebola pôvodcom odpadu. Dovolací súd následne názor odvolacieho súdu potvrdil. Podľa jeho názoru, po preskúmaní zmluvných vzťahov medzi spoločnosťou a spoločnosťou, od ktorej boli nehnuteľnosti zakúpené, bol predmetom zmluvy aj obsahový prevod vlastníckeho práva k vzniknutému odpadu, o ktorého využite nemala spoločnosť záujem. Z uvedených dôvodov sa sťažovateľka obrátila na Ústavný súd ČR, porušenie svojich základných práv videla v odmietnutí pasívnej vecnej legitimácie spoločnosti ako vlastníka odpadu, prostredníctvom ktorého došlo k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva.
Rozhodnutie Ústavného súdu ČR
Ústavný súd ČR dospel k záveru, že podaná ústavná sťažnosť je dôvodná. Dôvodil, že vlastníkom hnuteľných vecí vznikajúcich pri demolácii budovy je pôvodný vlastník stavby, pretože vykonávaním týchto prác dochádza k oddeleniu doterajších súčastí budovy.
S prihliadnutím na predmet ústavnej sťažnosti sa Ústavný súd ČR zameral na možné dispozície s odpadom. V uvedenej právnej veci sa zameral práve na odvodené nadobudnutie vlastníckeho práva k odpadu na základe zmluvy. Na základe uvedeného vyslovil nasledovný záver:
- „Zákon o odpadech ve svém § 12 výslovně stanovuje možnost převést vlastnické právo k odpadu pouze na fyzické či právnické osoby oprávněné k podnikání, které jsou buď provozovatelem zařízení k využití nebo k odstranění nebo ke sběru nebo k výkupu určeného druhu odpadu nebo jsou provozovatelem zařízení podle § 14 odst. 2 zákona o odpadech; v jiných případech k převodu vlastnického práva nedojde. Jinými slovy, smlouvy o převodu vlastnického práva k odpadu, uzavřené s osobami, které do uvedené množiny nepatří, jsou absolutně neplatné, Ústavní soud tedy shodně s městským soudem považuje za vlastníka odpadu společnost SPAR.“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. III. ÚS 3698/15, zo dňa 29.11.2016)
Keďže odvolací ani dovolací súd nerešpektovali postavenie spoločnosti ako pasívne vecne legitimovanej, resp. žalovanej, týmto došlo k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov vec vrátil krajskému súdu, ktorý bude v ďalšom konaní právnym názorom Ústavného súdu ČR viazaný.
