Už dávno prešli časy, kedy mali ľudia jedného zamestnávateľa a dokonca na plný pracovný úväzok.
Dnes sa stretávame s niekoľkými rôznymi kombináciami ako možno vykonávať zárobkovú činnosť, ako možnosť pracovať pre zamestnávateľa.
V tomto článku sa pozrieme bližšie na to, aké sú zákonné podmienky, resp. obmedzenia, ak chce osoba vykonávať pre inú osobu, zamestnávateľa, závislú prácu či už na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti, prípadne fakturovať mu na základe živnostenského oprávnenia.
Jeden zamestnávateľ – viacero pracovných pomerov
V prvom rade je potrebné dať do pozornosti základné zákonné ustanovenie, ktoré stanovuje podmienky pre výkon viacerých prác pre toho istého zamestnávateľa.
V zmysle § 50 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce („Zákonník práce“) v platnom znení, zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade, ak chce zamestnanec mať viac pracovných pomerov u toho istého zamestnávateľa, musí ísť o práce rôzneho druhu.
Ak už zamestnanec pracuje u zamestnávateľa a chcú uzatvoriť ďalší pracovný pomer, musí ísť vždy o iný druh práce než aký je vykonávaný podľa pôvodnej pracovnej zmluvy.
Druh práce a jej stručná charakteristika sú pritom podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy.
V súvislosti s vyššie uvedeným musíme poukázať na ustanovenie § 42 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, v zmysle ktorého pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.
To znamená, že zamestnanec, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu na určitý druh práce, nemôže uzatvoriť u toho istého zamestnávateľa ďalšiu pracovnú zmluvu na ten istý druh práce. Musí ísť o iný druh práce, pričom pracovné činnosti by sa nemali prekrývať.
Tu sa častokrát ponúka otázka, či sa obmedzenie definované v ustanovení § 50 Zákonníka práce vzťahuje i na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Dohody by mali byť uzatvárané výnimočne, majú časové obmedzenia
Vzhľadom na vyššie uvedené by sa mohlo javiť, že zamestnanec, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu u zamestnávateľa na výkon určitého druhu práce, môže uzatvoriť neobmedzené množstvo dohôd podľa deviatej časti Zákonníka práce a dokonca na ten istý druh práce.
Avšak i tu sú určité obmedzenia predovšetkým časového charakteru.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru by mali byť uzatvárané
- Výnimočne
- Na základe sledovaného účelu
- ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce),
- ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
V prípade dohody o vykonaní práce platí obmedzenie, že rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku.
Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Možno ju uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.
Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Na jej základe možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
Živnosť verzus závislá práca
Mohlo by sa javiť, že jednou z možností ako vykonávať pre zamestnávateľ ten istý druh práce popri už uzatvorenej pracovnej zmluve na daný druh práce je živnosť.
Teda podnikanie na základe živnostenského oprávnenia. Tu si však dovoľujeme dať do pozornosti samotnú definíciu závislej práce podľa § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, podľa ktorej je závislá práca
- vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
- vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Akonáhle teda práca vykonávaná pre inú osobu spĺňa vyššie uvedené znaky závislej práce, musí byť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy alebo dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Akékoľvek iné typy zmlúv, napríklad príkazná zmluva alebo zmluva o spolupráci podložená živnosťou, môžu byť posúdené inšpektorátom práce ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.(viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. Zn. 3Sžo/11/2016 zo dňa 20.09.2017).
Záver
Zamestnanec môže pre zamestnávateľa vykonávať na základe pracovnej zmluvy iba jeden druh práce.
Ďalšie pracovné zmluvy musia byť vždy na iný druh práce. Pri dohodách vykonávaných mimo pracovného pomeru neplatia tieto obmedzenia, avšak sú to obmedzenia časové.
V prípade zámeru spolupracovať na základe živnostenského oprávnenia a tak „pracovať“ pre zamestnávateľa, je potrebné rešpektovať definíciu závislej práce podľa Zákonníka práce, a preto určité činnosti nemôžu byť vykonávané pre iného na základe živnostenského oprávnenia alebo iných typov zmlúv (v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu).
Záverom si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že v prípade uzatvorenia viacerých pracovných pomerov medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.
