Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 4. apríla 2018 rozhodol
1. vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 5/2018
o návrhu prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 5 ods.1 prvá veta a § 14 ods. 3 tretia veta zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
1. Návrh prezidenta Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Návrhu prezidenta Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti § 5 ods. 1 prvá veta a § 14 ods. 3 tretia veta zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov n e v y h o v u j e .
2. vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 6/2018
o návrhu predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 152/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 4, čl. 141a ods. 1 písm. b), c), d), čl. 141a ods. 2, čl. 141a ods. 11 Ústavy Slovenskej republiky a o súlade § 6 ods. 12 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 152/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141a ods. 5 písm. b), c), d) e) f) g), i) a čl. 141a ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky.
1. Návrh predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Pozastavuje účinnosť § 6 ods. 12 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 152/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3. Návrhu predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 152/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony n e v y h o v u j e .
3. vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2018
o návrhu prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa č. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods.1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky.
1. Návrh prezidenta Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Návrhu prezidenta Slovenskej republiky o pozastavenie účinnosti zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka n e v y h o v u j e .
O čo ide v prípade nesúladu zákona o Súdnej Rade Slovenskej republiky?
S ta n o v i s k o Súdnej radyv zmysle čl. I § 6 ods. 12 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 152/2017 Z. z. k uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky č. 64 zo 16. októbra 2017 Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) označeným uznesením zmenila svoje uznesenie č. 52 z 25. septembra 2017 v časti týkajúcej sa vyhláseného dátumu uskutočnenia doplňujúcich volieb predsedov a členov disciplinárnych senátov (z pôvodného 27. novembra na 20. novembra 2017).
Do výroku uznesenia bolo pritom spolu so slovným spojením „predsedov a členov“ (v množnom čísle) prevzaté i slovné spojenie „Disciplinárneho senátu“ (v jednotnom čísle a s veľkým začiatočným písmenom v prvom slove), zanesené už do pôvodného uznesenia (a predtým inak tiež do príslušného rozvrhu práce aj do dodatkov k nemu). Už 1. januára 2012, teda dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 467/2011 Z. z. (jednej z novelizácií zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „zákon o sudcoch“) bolo (o. i.) skoršie slovné spojenie „disciplinárny súd“ nahradené novým „disciplinárny senát“ (s malým začiatoč- ným písmenom v prvom slove, tu por. čl. I bod 1 zákona č. 467/2011 Z. z.). Po judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky, nepovažujúcej disciplinárny súd za súd (rozumej oprávnený iniciovať konania o súlade právnych predpisov) tak šlo i o legislatívne priznanie (skôr len naznače- nej) skutočnosti, že disciplinárne konania podľa zákona o sudcoch nevykonáva osobitný súd (tu pre prípad záujmu por. najmä § 119 ods. 1 – 3 a 8 zákona o sudcoch v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2011 vrátane), ale jednotlivé osobitným spôsobom kreované, dielom prvostup- ňové a dielom odvolacie disciplinárne senáty, pôsobiace naprieč sústavou všeobecných súdov Slovenskej republiky.
Zo žiadneho ustanovenia vyššie spomínaného novelizujúceho zákona ako ani zo žiadnej z neskorších novelizácií zákona o sudcoch či z akéhokoľvek iného zákona potom nejde dovodiť úmysel zákonodarcu na konštrukcii ustanovizne s názvom „Disciplinárny senát“ (hocako by k tomu mohol zvádzať nadpis druhej hlavy tretej časti zákona o sudcoch v znení zákona č. 467/2011 Z. z.). Zhora akcentované bolo treba v uznesení vyhlasujúcom doplňujúce voľby aj v uznesení o jeho zmene vyjadriť tak, že tu ide o voľby „predsedov a členov disciplinárnych senátov“, ale sa tak nestalo. Pretrváva tak absurdný stav personálneho aj organizačného budovania inštitúcie, ktorá neexistuje, resp. uskutočňovania volieb predsedov (rozumej viacerých) a členov senátu, ktorý zo zákona nemôže mať viac ako jedného predsedu a viac ako zákonom určený počet členov.
Podobne nesúladným s platným právom je schvaľovanie rozvrhu práce a dodatkov k nemu, ktoré sa majú týkať senátov a nie senátu (v tejto súv. por. čl. I § 119c ods. 1 zákona o sudcoch v platnom znení). Problém bol predostretý súdnej rade už na jej zasadnutí konanom 25. septembra 2017, na ktorom autor tohto odlišného stanoviska neuspel s návrhom na zosúladenie textu dokumentu s názvom „Rozvrh práce Disciplinárneho senátu na rok 2017“ so zákonom (uznesenie, či presnejšie konštatovanie č. 48) a na ktorom naopak väčšina v súdnej rade prijala uznesenia č. 49 a 52. Vyslovenie takéhoto odlišného názoru v spojení so znemožnením diskusie v procese prijímania uznesenia č. 64 zakladá i splnenie zákonných podmienok pre toto stanovisko.
Mgr. Dušan Č i m o , v. r.
Zdroj: ÚS SR, Súdna Rada SR
