Skončenie pracovného pomeru z dôvodu veku
Zákonom č. 76/2021 Z. z. sa do Zákonníka práce dopĺňa výpovedný dôvod, podľa ktorého môže zamestnávateľ so zamestnancom ukončiť pracovný pomer v prípade, že dosiahne 65 rokov a zároveň vek určený na starobný dôchodok.
Navrhovatelia v návrhu predloženom na Ústavný súd SR namietajú diskrimináciu nového ustanovenia § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce z dôvodu diskriminácie zamestnancov na základe veku, ktoré zavádza priame rozlišovanie v prístupe k právu uskutočňovať zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, práva na prácu podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy SR a práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní podľa čl. 36 ods. 1 Ústavy SR.
V návrhu poukázali aj na názor Ústavného súdu SR (III.ÚS 3/00) vo veci diskriminácií z dôvodu
„vysokého veku, ktoré sú v zásade neprípustné, lebo samotný vek ešte neznižuje psychické a fyzické schopnosti človeka tak, aby to ospravedlňovalo obmedzenie jeho práva, hlavne vplyv veku na ľudské schopnosti je individuálny. Obdobné obmedzenia musia byť výslovne uvedené v ústave.“
Na základe uvedeného skupina poslancov v návrhu konštatuje, že chýbajúce ústavné zmocnenie pre rozlišovanie v prístupe k právu na prácu a práva uskutočňovať zárobkovú činnosť podľa veku zamestnanca má za následok negatívnu diskrimináciu, ktorú Ústava SR zakazuje. Zároveň však dodáva, že rozlišovanie v prístupe k právu na základe veku nemusí byť vždy neprípustné, avšak ústavná konformita je v tomto prípade podmienená nevyhnutnosťou realizácie (proporcionalita) naliehavej spoločenskej potreby (legitímny cieľ).
Zároveň navrhovatelia upozorňujú na závery Súdneho dvora EÚ, podľa ktorých má zákonodarca povinnosť presne, zrozumiteľne a jednoznačne identifikovať, aký konkrétny cieľ sa sleduje rozlišovaním veku, a okrem toho aj dostatočne preukázať, že takéto rozlišovanie je nevyhnutné pre realizáciu cieľa. Napriek uvedenému Súdny dvor EÚ konštatoval súlad vnútroštátnych opatrení so Smernicou 2000/78 a s Chartou základných práv EÚ v prípadoch, ak bol pracovný pomer ukončený z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku na základe kolektívnej zmluvy – tento však odlišuje od mechanizmu jednostranného ukončenia pracovného pomeru na základe veku. K tomuto názoru sa prikláňajú aj navrhovatelia, podľa ktorých pri jednostrannom ukončení pracovného pomeru chýba relevantnosť výsledku sociálneho dialógu, pričom právo zamestnávateľa dať výpoveď zamestnancovi len z dôvodu dosiahnutia určitého veku nie je viazaná na predchádzajúcu dohodu sociálnych partnerov.
„V kontexte predmetu konania je však podstatné najmä to , že medzi deklarovaným cieľom (podpora celkovej zamestnanosti a prijímanie nových pracovníkov) a zvoleným nástrojom (výrazné zjednodušenie prepúšťania) chýba akýkoľvek rozumný vzťah. Zvolené prostriedky tak nielen, že nie sú nevyhnutné, ale sa dokonca vo vzťahu k deklarovanému cieľu javia byť protichodné. Ak by totiž podporu zamestnanosti malo byť možné odôvodniť zjednodušením prepúšťania zamestnancov, nemala by požiadavka proporcionality žiadny obsah a zmysel,“
uvádza sa v návrhu na Ústavný súd SR.
Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa
Článkom II. predmetnej novely sa zo Zákonníka práce vypustili ustanovenia týkajúce sa extenzie reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré zabezpečovali výkon práva na kolektívne vyjednávania podľa čl. 36 ods. 1 písm. g) Ústavy SR a ochranu hospodárskej súťaže podľa čl. 55 ods. 2 Ústavy SR. Vypustené ustanovenia zabezpečovali dosahovanie rovnováhy medzi právami a záujmami subjektov sociálneho dialógu a ich zrušenie má za následok zánik zákonnej možnosti rozšírenia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na príslušné odvetvie. Podľa navrhovateľov budú vo výhodnejšom postavení naopak tí zamestnávatelia, ktorí pod pôsobnosť kolektívnej zmluvy nebudú spadať.
Zrušenie napadnutých ustanovení posilňuje náchylnosť k sociálnemu dumpingu (t. zn. využívanie nízkych pracovných nákladov, ktoré znižuje sociálne a priťahuje podnikanie z iných krajín a vytvára nekalú súťaž) a deformácii podmienok hospodárskej súťaže v rámci ekonomických odvetví.
Petit
Navrhovatelia vo svojom podaní navrhli, aby Ústavný súd SR prijal návrh na ďalšie konanie a následne vydal nález, podľa ktorého ustanovenia § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce nie je v súlade s Ústavou SR, Chartou základných práv EÚ a Dohovorom Medzinárodnej organizácie o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982.
Rovnako žiadajú navrhovatelia vyslovenie nesúladu ustanovení čl. II bod 1 zákona č. 76/2021 Z. z. týkajúcich sa kolektívnych zmlúv.
Postup Ústavného súdu SR budeme sledovať a o aktuálnom stave budeme našich čitateľov priebežne informovať.
