Navrhovaná vládna úprava exekučných zrážok podľa Slovenskej komory exekútorov nepomôže dlžníkom zamestnať sa, len predĺži splácanie ich dlhu. Pokiaľ sa ich dlh úročí, zaplatia napokon spolu viac ako doteraz.
„Úpravu exekučných zrážok považujeme za čistý politický marketing, ktorý sa úplne minie s deklarovanými cieľmi. Výroky ministra práce Milana Krajniaka, že dnes exekútori „z výplaty strhnú takmer všetky peniaze a nenechávajú nič na živobytie“ sú úplne mimo reality a dokazujú len neznalosť exekučnej legislatívy,“
vyhlásil prezident Slovenskej komory exekútorov Miroslav Paller.
Z mnohých exekúcií po prijatí nového nariadenia nebude možné strhnúť na splácanie dlhu nič a stanú sa tak v prípade nemajetných ľudí nevymožiteľnými. Zrážky zo mzdy však patria medzi najmenej invazívne spôsoby zásahu exekútora do práv a majetku dlžníka. Ak súdni exekútori nebudú môcť tento spôsob uplatňovať, budú musieť podstatne častejšie siahať k tvrdším nástrojom.
Komora zároveň upozorňuje, že vláda vôbec neskúma dosah na veriteľov, ktorý môže byť zásadný.
„Najväčším veriteľom je štát. Znamená to, že opäť sa raz na dlhy neplatičov budú skladať ostatní občania. Veriteľmi sú aj mnohé firmy, ktoré sa nesplácaním alebo pomalším splácaním ich pohľadávok môžu dostať do druhotnej platobnej neschopnosti, môžu rušiť pracovné miesta a nedobrovoľne prispievať k negatívnym javom v celej slovenskej ekonomike,“
povedal Miroslav Paller.
Komora sa nestotožňuje s argumentom ministra práce, že ľudia sa odmietajú zamestnať, pretože sa obávajú vysokých exekučných zrážok.
„Vyšší príjem dlžníka je cestou k rýchlejšiemu splateniu dlhu. Pokiaľ dlžník odmieta vyšší príjem, spochybňuje tak celú svoju povinnosť uhradiť svoje záväzky. Štát by mal v tejto situácii jasne povedať, že splácanie dlhov je povinnosť každého občana – a nie, že treba hľadať všetky cesty, ako sa jej vyhnúť,“
poznamenal prezident komory.
Zmena exekučných zrážok bude mať zásadný dopad na vymožiteľnosť práva a spochybňuje zároveň celý systém právneho štátu.
„Načo sa vôbec majú veritelia obracať na súdy, načo majú tieto súdy prijímať právoplatné rozsudky, ak tieto rozsudky nebude možné v praxi vymôcť? To je cesta do záhuby a návrat k svojpomocnému vymáhaniu pohľadávok, alebo dokonca prostredníctvom organizovaného zločinu,“
dodal Miroslav Paller.
Nariadenie je podľa komory v zásadnom rozpore s programovým vyhlásením vlády, kde kabinet sľubuje „zlepšenie vymáhateľnosti najmä nesporných pohľadávok exekúciou“.
„V skutočnosti každý posun exekučnej rovnováhy v prospech dlžníkov znižuje vymožiteľnosť práva, demotivuje občanov splácať svoje záväzky a preferuje nepoctivých na úkor poctivých,“
zdôraznil prezident exekútorov.
Slovenská komora exekútorov chápe snahu pomáhať sociálne slabším skupinám, ale táto pomoc by mala byť adresná, a nie plošná.
„Každý dlžník, ktorý sa dostane do dlhovej pasce, má k dispozícii veľmi liberálny inštitút osobného bankrotu, ktorým sa môže zbaviť svojich dlhov. Navyše, vláda stále hovorí len o sociálne slabších skupinách dlžníkov, no vôbec nie o sociálne slabších skupinách veriteľov, ktorí budú touto úpravou reálne ohrození a k svojim peniazom sa dostanú výrazne neskôr. Ide o mamičky s deťmi, čakajúce na výživné, obete trestných činov, domáhajúce sa náhrady škôd, či dôchodcov, ktorí v dobrej viere požičali niekomu peniaze,“
uzavrel Miroslav Paller.
AKO JE TO V SKUTOČNOSTI S EXEKUČNÝMI ZRÁŽKAMI
Občanovi v exekúcii musí na jeho osobnú potrebu ostať suma životného minima, ktorá dnes predstavuje 218,06 eur.
Táto suma sa zvyšuje o ďalších 25 percent životného minima na každú vyživovanú osobu, teda aj na zarábajúceho manželka či manželku a deti. Napríklad rodine s dvoma deťmi tak musí ostať na vlastnú spotrebu minimálne 381,6 eura.
Životné minimum však nie je jedinou položkou, ktorá dlžníkovi ostáva. Ostávajúca čiastka až do sumy jedenapolnásobku životného minima, teda 327,09 eura, sa delí na tretiny. Pri neprednostných pohľadávkach, ako napríklad splátky úverov, ide na splácanie exekúcie jedna tretina a dve tretiny ostávajú dlžníkovi. Pri prednostných pohľadávkach, ako napríklad výživné, náhrady škôd spôsobených trestnými činmi či platby Sociálnej a zdravotným poisťovniam, idú dve tretiny na splátky a tretina ostáva dlžníkovi. Až čiastka prevyšujúca jedenapolnásobok životného minima ide celá na splácanie exekúcie.
Ak dlžník, zarábajúci minimálnu mzdu, vyživuje napríklad manželku a dve deti, na splácanie neprednostných pohľadávok odvedie mesačne čiastku 34 eur. Ak zarába mesačne 1000 eur v hrubom, odvedie 148 eur.
Ak dlžník nemá manželku ani iné vyživovacie povinnosti, až do výšky hrubej mzdy 700 eur sa výška jeho exekučných zrážok výrazne nezvyšuje. Na splácanie dlhu odvedie maximálne 109,03 eur. Novela nariadenia vlády zvyšuje túto hranicu na úroveň hrubej mzdy približne 1600 eur, čo je vysoko nad hranicou nízkopríjmových občanov.
