Kedy dochádza k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky ?
V súčasnosti možno štátne občianstvo Slovenskej republiky stratiť prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť, alebo nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. V druhom prípade dochádza k strate štátneho občianstva priamo zo zákona, ako následok dobrovoľného nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle (žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva).
Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
Osoba, ktorá chce byť prepustená zo štátneho zväzku, musí podať žiadosť. Predmetná žiadosť musí byť podaná osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, alebo na zastupiteľskom či konzulárnom úrade Slovenskej republiky. K tejto žiadosti je potrebné doložiť doklad totožnosti, rodný list, doklad o osobnom stave, výpis z registra trestov Slovenskej republiky nie starší ako šesť mesiacov, prísľub udelenia štátneho občianstva iného štátu alebo doklad o jeho nadobudnutí a potvrdenie, že žiadateľ nemá nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.
O prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky rozhodne obvodný úrad v sídle kraja do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Konanie je spojené s poplatkovou povinnosťou, ktorej výška závisí od veku osoby, ktorá žiada o prepustenie zo štátneho zväzku, ako aj od toho, či ide o nadobudnutie občianstva Českej republiky alebo iného štátu. Ak úrad rozhodne o prepustení zo štátneho zväzku, vydá listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Strata občianstva Slovenskej republiky nastáva dňom prevzatia tejto listiny. Žiadateľ si musí listinu osobne prevziať na jednom zo spomínaných miest. Ak si listinu neprevezme, konanie sa zastaví. Z praktického hľadiska je potrebné spomenúť povinnosť predložiť spomínaný prísľub, resp. doklad o nadobudnutí občianstva v inej krajine. Tento postup má za cieľ znížiť riziko vzniku stavu apolitizmu, čo by predstavovalo, že fyzická osoba nebude po prepustení zo štátneho zväzku štátnym príslušníkom žiadnej krajiny.
Kedy je možné mať dvojité občianstvo ?
K strate slovenského občianstva neprichádza v troch prípadoch, a to ak:
- štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva,
- ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením,
- a v prípade, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo pred účinnosťou novely zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v platnom znení (novela č. 250/2010 Z. z.), čiže pred 17. júlom 2010.
Okrem uvedených prípadov ,,zákonného dvojitého občianstva“, je možné v zmysle Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 09.01.2015 o udeľovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov, získať dvojité občianstvo aj za splnenia určitých podmienok (podanie úplnej žiadosti s priložením potrebných dokladov) a z určitých osobitných dôvodov. Týmito dôvodmi sú najmä skutočnosť, že žiadateľ je osobou, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej či športovej alebo skutočnosť, ktorej existencia má zásadný význam pre spoločnosť a jej zohľadnenie je z hľadiska úloh štátu oprávneným záujmom Slovenskej republiky (zlúčenie rodiny, zdravotné dôvody, humanitárne dôvody), ako aj skutočnosť, že žiadateľom je bývalý štátny občan Slovenskej republiky.
Súčasný stav s dvojitým občianstvom čelí kritike najmä z pohľadu protiústavnosti, nakoľko v zmysle čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, čo nekorešponduje s praxou, keď ako sme už spomínali v úvode, požiadaním o občianstvo iného štátu, dochádza zo zákona k strate toho slovenského.
Aktuálne pripravená novela zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v platnom znení, okrem iného zmierňuje podmienky, za ktorých dochádza k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky zo zákona, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudne cudzie štátne občianstvo.
Podľa návrhu zákona by sa mali výnimky, na základe ktorých v súčasnosti nedochádza k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky zo zákona, t. j. nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva za trvania manželstva a narodením, rozšíriť aj o nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva osvojením a ak cudzie štátne občianstvo nadobudlo maloleté dieťa.
Z dôvodu vyváženosti záujmov sa tiež navrhuje umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo bez straty štátneho občianstva Slovenskej republiky aj vtedy, ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej tri roky v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva a predložia doklady preukazujúce tieto skutočnosti. Tri roky pobytu je spravidla minimálna dĺžka pobytu na udelenie štátneho občianstva.
Okrem uvedeného, predmetný návrh zákona upravuje aj spôsob zastupovania žiadateľa podľa tohto zákona, podrobnejšiu špecifikáciu dokladov potrebných k žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, či doplnenie dôvodov na zamietnutie žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a pod. Súčasne sa novelizuje aj zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Novela zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa aktuálne nachádza v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania, po ktorého ukončení sa uvidí, či tento pokus o zmenu súčasného stavu s dvojitým občianstvom bol úspešný.
