Oblasť afrického Sahelu sa stala hlavným dejiskom podobných únosov, ale tí, ktorí berú rukojemníkov, sú aktívni po celom svete, znepriatelené strany v Sýrii, drogové kartely v Mexiku, zločinecké gangy na Filipínách a kolumbijskí povstalci z Revolučních ozbrojených síl Kolumbie (FARC). Títo všetci unášajú a držia ľudí v zajatí z rôzných ideologických a obchodných dôvodov.
Americké národné stredisko boja proti terorizmu uviedlo, že v roku 2010 uniesli teroristi 6050 ľudí. Únosy spáchané ďalšími zločincami sú ale ešte početnejšie a skutočný rozsah nie je možné zistiť, pretože tisíce prípadov nie sú ohlásené. Štvrtina z nich sa stále odohráva v Latinskej Amerike, ale Ázia je od roku 2004 čím ďalej tým nebezpečnejšia a počet únosov stúpa aj v Afrike a na Blízkom východe.
Nejednotný prístup k únosom podkopáva snahy o jeho úplnom odstránení. Jednotlivé vlády sa rozchádzajú v otázkach vyplácania výkupného a rýchlo sa rozrastá aj súkromý sektor s vlastnými pravidlami.
Únoscovia francúzskej rodiny v Kamerune zverejnili video, v ktorom žiadajú prepustenie moslimských bojovníkov v Kamerune a uviedli takmer povinnú zmienku o francúzskej intervencii v Mali. Ale politické motívy sú zriedkavé, a to dokonca aj pre také skupiny, akou je pakistanská odnož Talibanu.
„Únosy sú prevažne snahou získať peniaze“, povedal Greg Bang, ktorý vedie poisťovaciu službu pre prípad únosov a výkupného v New Jersey. „V Mexiku, ktoré je svetovou metropolou únosov, je to kariéra: ráno vstanú, celý deň unášajú a vydierajú výkupné, a potom idú domov k svojim manželkám“ dodal.
Obyvateľov západných krajín, ktorých unesú islamskí ozbrojenci, majú v oblasti Maghribu najvyššiu cenu. V roku 2011 za jedného západného rukojemníka dostali priemerné výkupné 5,4 milionov dolárov, uvedli americkí vládni predstavitelia. „Tygrie“ únosy s cielom prinútiť príbuzných k vykonaniu nejakej úlohy, napríklad pašovanie drog, sú rovnako obľubené, uvádza David Ryan, bývalý vyjednávač britskej vlády.
Rukojemníci sú obvykle bezpečne prepustení po vyplatení výkupného. To tvorí základ úspešného podnikania. Podľa niektorých odhadov Al-Káida islamského Maghribu za posledné desaťročie zarobila na únosoch západných občanov asi 90 miliónov dolárov. To bola veľká vzpruha pre jej zisky, ktorá pomohla napríklad financovať nečakane silný odpor proti francúzskym vojakom v Mali.
Nigérijská polícia v januári 2013 uviedla, že juhokórejská spoločnosť Hyundai zaplatila 190.000 dolárov za prepustenie šiestich svojich zamestnancov, ktorých uniesol zločinecký gang.
Greg Bang odhaduje, že poistenie pre prípad únosov a výkupného má 80 percent z 500 firiem uvedených v rebríčku časopisu Fortune, a kupujú si ho aj bohatí jednotlivci. V ostatných prípadoch výkupné zaplatia príbuzní. V roku 2009 somálski ozbrojenci prepustili australského fotografa Nigela Brennana po 15 mesačnom veznení potom, čo si jeho rodina vzala hypotéku na dom, aby mala na zaplatenie výkupného.
Alžírsko, USA, Austrália a Veľká Británia tvrdia, že výkupné únoscom nevyplácajú. Austrálski oficiálni vládni predstavitelia povedali Brennanovým príbuzným, že môžu ísť do väzenia, pokiaľ previedli peniaze skupine považovanej za teroristickú organizáciu. Niektoré štáty zašli ešte ďalej a pokúsili sa postaviť mimo zákon akékoľvek platby a dokonca vyjednávanie s únoscami. Zákon v tomto zmysle prijalo v roku 1991 Taliansko. Iné krajiny ale priznávajú, že podobné právne prekážky nie sú riešením. „Každý má právo na život. Nezaplatiť znamená v zásade priložiť inému človeku pištol k hlave,“ povedal Brennan.
